Prvá poviedka =)

Zmeň svoj život

Bol to jeden chicagský upršaný deň, kedy bolo lepšie ostať doma v posteli a nerobiť nič. Práve dnes sa Sare Sidle začala dovolenka, ktorú jej naordinoval sám šéf kriminálky v Chicagu. A ten nechcel prísť o jednu zo svojich najlepších kriminalistiek. Bola známa tým, že všetky prípady riešila dovtedy, dokiaľ nedostala odpovede na všetky otázky, ktoré sa jej vynárali pri čítaní spisov.
Keď zistila, aké je vonku počasie, sama sebe gratulovala, že si nakoniec tú dovolenku vzala. Inak by svojich kolegov nakazila depresívnou náladou, čo sa jej teda dvakrát nerátalo. Vedela, že občasným vypnutím svojich síl sa sama neuvážene neprivedie do hrobu no na druhej strane mala svoju prácu nadovšetko rada.
Po usilovnom premýšľaní a polihovaní v posteli čo je zabralo celú hodinu – u nej to nebolo zvykom; sa rozhodla, že z tej postele vstane a neskôr sa uvidí, čo bude celý týždeň robiť.
Pri pohľade do zrkadla nemohla uveriť vlastným očiam – hľadela do tváre ženy, ktorej z nejakého nevysvetliteľného dôvodu unikal život pomedzi prsty ako piesok v presýpacích hodinách. Postupne si uvedomovala, že si musí urobiť poriadok nielen s tým, na čo sa teraz v zrkadle pozerá, ale aj s tým, čo málokto okolo nej vidí. Stiahla si vlasy do chvosta a vošla do kuchyne. O chvíľku sa z prehrávača ozvala melódia jednej z jej obľúbených piesní, Tears From The Moon. Sedela v kuchyni za stolom prikrytým károvaným obrusom s pohárom džúsu v ruke a hľadela do okna. Nevidela tam nič neobvyklé, len pár detí hrajúcich sa škôlku a pár pubertiakov sa snažilo hrať basket. Postupne sa pohrúžila do svojich vlastných myšlienok plných úvah o svojom živote. Tým, ktorí ju nepoznali až tak dobre, sa mohlo zdať, že žije navonok normálny život a nemá sa nad čím pozastavovať.
No podľa Sary to bol príbeh vystrihnutý skôr z nepodareného hororu než z hollywoodskeho románu s happyendom. V mysli sa jej vynárali tváre ľudí, ktorých nazývala dlhé roky otcom a mamou. Neboli to práve tie najpríjemnejšie spomienky, skôr to boli udalosti, ktoré by najradšej vymazala zo svojho života...
Odrazu sa započúvala do piesne, ktorá jej určite hrala nepretržite viac ako štvrťhodinu, len kvôli svojim myšlienkam prestala vnímať okolie. Práve v tej dobe znel tento verš:
„Cítim, že niečo padá z oblohy, je mi ľúto, že pre mňa anjeli plakali.“ Práve toto bol výkrik do tmy, ktorý Sare otvoril oči. Ak chce aspoň raz urobiť niečo, čo jej pomôže zmeniť život k lepšiemu, práve toto je ten správny čas na zmenu. Inak jej hrozí, že jej život pretečie pomedzi prsty a ani sa nenazdá, bude po všetkom...
Stála v kuchyni s pohárom džúsu, ktorého sa ani nedotkla a až po končeky prstov si uvedomovala, že musí obrátiť život. Trocha ju jej reakcia zaskočila, no na druhej strane jej všetky vnútorné hlasy, ktoré poznala, hovorili, aby sa konečne vytrhla z pút, ktoré jej tak dlho bránili žiť život, ktorý chcela. Len tak, plná novej sily zvýšila hlasitosť hudby nedbajúc na nie príliš nadšené reakcie susedov – veď teraz sa začína písať nová kapitola jej krátkeho života...
Polhodinu potom vyšla z bytu len s malou taškou rozhodnutá, kam sa za novou etapou života vydá. No, rozhodnutá síce bola,ale nebola vnútorne presvedčená o tom, či ju osoba, ku ktorej ju to mimoriadne ťahalo vôbec prijme.
Pár rokov predtým bola jeho žiačkou na univerzite, no ona v ňom videla svoj dievčenský ideál otca a muža, ktorého si vždy priala mať a poznať: inteligentný, chápavý, spoľahlivý a starostlivý. Pravý opak toho chrapúňa, ktorý terorizoval ju aj jej mamu do toho osudného večera, z ktorého si pamätala len hádky a výstrely. Keď si po chvíli uvedomila, že jej líca sú zmáčané od sĺz, pochopila, že jediná cesta ako odtiaľ ujsť bola cesta do Mesta hriechu. Vykročila k autu a šliapla na plyn. Začala sa cesta za novou Sarou Sidle.

Koniec prvej časti

Toto je moja prvá poviedka, ktorú som si rozpísala včera, ešte v čase,keď som poriadne nevedela ako skončila Sara v Kriminálke. Nie je to nič extra,ale už mám pred sebou pokračovanie,tak držte palce aby to vyšlo...

Katie xxx