20.10.07

10 Dôvodov pre D/L

  1. Ich vzťah je ako "pes a mačka"
  2. Prezýva ju Montana, pretože ju to "ničí" Aleeeee....
  3. Ehm...Ono sa asi niečo... odohralo na jeho biliardovom stole...
  4. Zdá sa, žeby s ňou mal rád sex po telefóne (!)
  5. Slepý by povedal, že sa ľúbia (aj ja som slepá :-)?)
  6. Mr. & Mrs. Messer znie výborne
  7. Je medzi nimi "chémia" - LoveLab
  8. Kvôli nej odletel do Montany
  9. Prvý bozk sa skoro stal na súde... no stalo sa to až uňho doma
  10. Proste a jednoducho im to spolu svedčí

Desať dôvodov, ktoré hovoria za vo vzťahu medzi Dannym a Lindsay, niet čo dodať - snáď len, aby to klaplo...

Katie xxx

Obálka (časť druhá)

Jednako však odišiel z kancelárie ako posledný zo svojich ľudí - to bolo celkom zvyčajné. Keď po chvíli jazd autom zastal pred svojim bytom, chvíľku sedel bez pohybu v aute a dodával si odvahu. Nebál sa ani tak toho, čo teraz urobí,lež sa bál toho, čo sa mu pri tých obálkach vybaví. Po chvíli konečne vyšiel z auta zamieril si to ku vchodovým dverám, vstúpil dnu a sťažka vystúpil na tretie poschodie – v zásade nepoužíval výťah, jedine v práci, keď tam nebolo inej pomoci. Dostal sa až ku dverám svojho bytu pred ktorými sa ešte poslednýkrát nadýchol a vošiel dnu.

Byt to bol celkom obyčajný, podobný tisíckam iných v tomto meste, no bystrému oku neuniklo, že obyvateľ tohto bytu je fascinovaný mytýľmi,ktoré boli snáď v každej miestnosti okrem kuchyne. To je tak, keď je niekto entomológom – dokonca tak dobrým entomológom, že svoje vedomosti už roky predával ďalej na prednáškach. Boli to celkom obyčajné prednášky pre na pohľad obyčajných študentov. No zasvätení vedeli, že tí, ktorí si ako študijný odbor vyberú jednu z forenzných vied, nie sú až tak obyčajní ako sa na prvý pohľad možno zdá.

Ako tam tak stál na chodbe, nevedel pochopiť, prečo sa nemôže pohnúť z miesta. Akoby ho niečo prikovala k miestu a nechcelo dovolť, aby sa čo i len pootočil na mieste. Po chvíľke ho to už prestalo baviť, tak sa konečne zoprel sám sebe a pokračoval do kuchyne. Pri pohľade na kuchynské hodiny len trocha zmeravel – ručičky ukazovali pol dvanástej v noci.

„No nič, mal by som urobiť všetko, čo sa dá a mám na to len polhodiny.“, pomyslel si, pretože uznával,že najlepší spánok je pred polnocou. Tak si urobil čaj a pobral sa do pracovne, kde zase bolo vidno Grissomovu záľubu v motýľoch. Sadol si za veľký mohutný stôl, na ktorom sa kopilo veľké množstvo papierov a zložiek ,ktoré čakali na to, kedy ich domáci pán konečne otvorí a aspoň do nich nakukne.

Lenže toho práve zaujímalo niečo úplne iné ako zložky prípadov a ním nenávidené mesačné hodnotenia kolegov – keby mohol, tak túto povinnosť nadriadeného na mieste zruší.

Po dlhom premýšľaní sa konečne odhodlal otvoriť ľavú spodnú zásuvku na pracovnom stole.

Objavila sa pred ním kôpka obálok nádeje, ktoré sa z nejakého dôvodu nedostali k adresátovi. Všetky tie obálky mali pomôcť tým študentom, ktorí mohli zahodiť za hlavu ich možno nie príliš ukážkový život a začať úplne nový. Nanešťastie práve títo študenti nedali osebe vedieť, alebo sa im niečo prihodilo.

Vzal tú kôpku do rúk a začal hľadať jednu konkrétnu obálku. Počas hľadania natrafil na niekoľko mien, pri ktorých si ešte skúsil vybaviť nielen tvár absolventa,ale aj jeho životný príbeh…

Prvé meno na obálke patrilo Peterovi Jeffersonovi – chlapcovi z Philadelphie. Na jeho nešťastie sa narodil v správnu dobu do nesprávnej rodiny. Keby pred siedmimi rokmi nezakročilôi jeho profesori na stredenej škoe, možno by dnes Grissom nedržal pre neho obálku, ktorá sa k nemu žiaľ nedostala. Vraj sa vytratil zo školy a skončil v New Yorku, kde začal sám a ďaleko od rodiny.

Pri mene Emily Jones sa Gil trocha pozastavil, pretože toto dievča bolo pýchou jedného ročníka školy. Zaujímala sa nielen o všetky dostupné vedy, no ako jedna z mála študentiek snívala o tom, že sa stane súdnou patologičkou. Skôr ako mohla tento sen uskutočniť, stala sa obeťou násilného vraha, ktorému bolo jedno, kto bude jeho obeťou. Po tomto incidente nemal síl na to, aby tento list odovzdal jej rodičom – nevedel si predstaviť, čo by to s nimi urobilo, tak sa len zúčastnil na pohrebe ako ostatní zo školy...

Ďalší študent Steve King bol síce študent pre veľa profesorov nadaný, no na druhej strane aj problémový, za čo do veľkej miery mohla situácia v jeho rodine. Nikdy síce o nej veľmi nehovoril, no postupom času sa začalo hovoriť, že jeho otec sedel za prechovávanie drog a zbraní. Nebol na to určite pyšný, pretože sám bojovala za to, aby sa viac kontrolovalo legálne držanie zbraní. Na jeho nešťastie sa u neho prejavili gény a tak v polovici tretieho ročníka spáchal nejaké priestupky, za ktoré mu štátny návladný naparil podmienky – nepomohlo, išiel sedieť...

Jednou z posledných obálok bola adresovaná práve osobe s iniciálami S.S.Teraz sa Gil trocha pousmial, pretože ako jedna z mála študentov dala Sara o sebe po dlhej dobe vedieť. Spomenul si, ako ju pred desistimi rokmi stretol na prednáške o antropológii a ako ho zasypala toľkými otázkami, že nevedel, na ktorú má skôr odpovedať.

Na druhej strane si k sebe nepúšťala nikoho na viac ako tri metre. Nikto nevedel prečo, no hovorilo sa, že kvôli tomu, čo zažívala doma. No bola to aj mimoriadne spoločenská osôbka, ktorá sa snažila každému pomôcť, nech to bolo čokoľvek.

Preto bolo teraz Grissomovi ľúto, že jej tú obálku nemohol dať, pretože odišla bez toho, aby niekomu povedala, kiam sa chystá.

Sedel tam s obálkou, ktorá dlho čakala na svoj čas a nevedel sa rozhodnúť, či jej ju má predsa len odovzdať, alebo nechať medzi ďalšími neodovzdanými obálkami, ktoré mohli niekomu pomôcť. Nevedel si predstviť, že by sa ešte mali spolu ešte niekdy stretnúť, no jednako si tú obálku vložil do vnútorného vrecka saka.

„Veď nikde nie je napísané, že by sme sa nemali stretnúť, iba otázkou je, ako by o prijala...“, uvažoval ďalej a pri pohľade na hodiny ho trocha zamrazilo – ručičky ráve odbíjali pol jednej v noci a Grissom ešte stále sedel v pracovni a aj keď nič nerobil, bol na smrť unavený.

Aj keď zaľahol do postele, nemohol zaspať, pretože mal pred očami všetky tváre, ktoré sa mu vynorili pri obálkach. Skoro všetky mu hovorili, aby aspoň jednu obálku doručil tomu, kto si ju zaslúži – aj keď to bude o trocha neskôr než by sa patrilo.

Nakoniec však zaspal spánkom spravodlivých a zobudil sa až na druhý deň o ôsmej ráno – no to je druhý príbeh...

Som sa trocha viac rozpísala,ale fakt neviem,ako túto obálku doručím. Uvidím, možno ma osvieti =))
Katie xxx

Avatarky - CSI - baby











Gilík pre mňa

Dlho som tú bleskovku nemohla nájsť, no konečne je to tu =)
Však je pekný ? =)
Od Nicy Sanders za bleskovečku =)

Katie xxx

Je to tam =)

Tak zlatká moje, vďaka vašim hláskom som sa s mojím blogom dostala do ďalšieho kola SONB =)).Dík za všetky hlásky a dúfam, že ma podporíte znova na tomto mieste.
Veľkú pusinku :- {}

Katie xxx

19.10.07

Sara Said YES !!!



Nemám slov...

Katie xxx

18.10.07

Podpora CSI LoveLabs

Tak a sme sa dopracovali k vyhodnoteniu predchádzajúcej anketky týkajúcej sa vzťahov našich seriálových postáv. Ako to dopadlo už všetci asi viete, no až teraz sem pridávam plánované bannery ako rebríček...
Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket

Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket

Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket

Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket

Snáď potešili =).

Katie xxx

P.S.:Nemám náladu teraz písať o tom, čo už všetci viete - o odchode Jorji z CSI,ale určite sa v dohľadnej dobe vrátim

17.10.07

Lovelabs Wallíky








Snáď je tým povedané všetko =)
Katie xxx

Bleskovka #3 - koniec a award

Tak a skončila sa ďalšia bleskovečka a tu sú diplomíky

1.miesto
Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket
2.miesto
Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket
3.miesto
Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket

Katie xxx

16.10.07

Poviedka pokračuje

Obálka

Časť prvá

Grissom zatiaľ sedel v kancelárii a pozeral neprítomne pred seba. Premietal si tie chvíle z predošlého stretnutia, pri ktorých medzi ním a Sarou nastalo mlčanlivé ticho. Nebolo ľahké pripustiť si, že práve tieto chvíle poriadne otriasli jeho inokedy neochvejným zmýšľaním. Bolo mu takisto trápne pripustiť si svoje zlyhanie v komunikácii.

„Sara si môže teraz o mne myslieť, že nemám v hlave nič iné len prednášky a na nič iné mi neostalo v hlave miesto...“uvažoval s otvorenými očami.

Znenazdajky si spomenul na svoj zvyk pomáhať študemtom, hlavne tým, ktorí si to nejako viac zaslúžia. Nebola to síce veľká pomoc ,no stačila na to, aby niektorých vytiahla z kaše.

Tou pomocou boli nenápadné obálky s hodnotením a prípadnou miestenkou na nejakom voľnom mieste, ktoré zodpovedalo vzdelaniu, ktoré dosiahol dotyčný študent. A za tie roky prednášania na univerzitách bolo tých obálok na stovky, či už s odozvou alebo len tak odložených v zásuvke pracovného stola.

A práve obálka s hodnotením Sary Sidle už dlhých desať rokov ležala niekde v kôpke neodovzdaných obálok kdesi tam dole, kam sa Gil radšej nedíval. Jednak preto, lebo tí študenti nedali o sebe vedieť – čo bolo u niektorých z viacerých dôvodov celkom pochopiteľné a jednak preto, lebo nebola vhodná príležitosť podať pomocnú ruku. Práve Sarin prípad nepatril ani do jednej skupiny, čo by sa nezasväteným mohlo zdať zvláštne. A teraz Grissom premýšlal nad tým, prečo to tak dopadlo. Nie, nebolo to preto, že by sa Sara ľuďom vyhýbala, no skôr to bolo preto, že viac-menej dúfala, že to zvládne sama. Nevedel síce, čo ju uviedlo k tomu,aby odišla zo školy bez toho,aby sa aspoň s niekym nerozlúčila, no keď ju teraz počúval, zistil, že sa jej to celkom podarilo. A musel si pripustiť, že je rád.

Zatiaľ čo Gil sústredil všetky svoje myšlienky na obálku a návštevu z dnešného dňa, už dlhšie ho niekto pozoroval. Tým niekým bola Cath, ktorá svojho kolegu a šéfa v jednej osobe poznala natoľko dobre, že vedela, kedy môže vojsť do kancelárie bez toho, aby vyrušila Grissa z úvah.

Keď vsúpila dnu, Griss ešte stále plával vo vodách neodkladných úvah. Zastala pred jeho stolom a spýtala sa ho:

„No čo, oprášil si si spomienky z prednášok?“ a venovala mu úškrn.

Gil len zdvihol hlavu a nechápavo pozeral pred seba. Snažil sa usporadať si myšlienky do jednej duchaplnej odpovede a nakoniec zo seba dostal:

„Keď myslíš, že toto stretnutie patrí medzi oprášenie spomienok z prednášok starých desať rokov, tak nech sa páči. No aj som si uvedomil, že som možno nepomohol jednej osobe, ktorej som pomôcť mohol – a aj tak si pomohla sama.“

„A nie je to tak dobre? Určite sa naskytne príležitosť, kedy jej to nejako vynahradíš...“ odpovedala Cath a zahľadela sa naňho pohľadom, ktorý odzrkadľoval to, čo vidia len ženy.

Grissom len nechápavo hľadel na Cath a nevedel, čo má povedať. Videl pred sebou nie ju ,ale osobu, ktorá mu minimálne pred hodinou a pol osviežila jeho spomienky na prednášanie na akadémií. No po chvíli sa zase vrátil na zem a hľadel neprítomne pred seba.

Cath vedela, že sa niečo deje, tak sa vzdialila a nechala Grissoma napospas jeho rozbúreným myšleinkam, ktoré v jeho hlave lietali ako včely na lúke. Keď odchádzala, ľutovala, že nemohla Grissovi povedať, čo si o jeho návšteve myslí. Neurobila to však preto, lebo vedela, že jej kolega momentálne tápajúci v myšlienkach nikdy nebol z tých, ktorí by sa vedeli porozprávať o ženách bez toho, aby im od údivu nepadala nenápadne sánka. Tým však nemyslel,že by bol nevychvaný alebo žeby mu chýbali základy spoločenského správania – no boli veci ,ktoré ako zarytý vedec nevedel a možno nechcel pochopiť...

„No nič, možno sa to skončí inak, ako by sa mohlo, no neviem, či by ju prijal do tímu – keby bolo po mojom, asi by som to riskla...“ uvažovala, keď šla po chodbe.

Nečudujte sa, prečo tak uvažovala – práve im poodchádzali vštci absolventi, ktorých krvopotne nalievali vedomosťami a znalosťami z praktickej kriminalistiky, čo u niektorých nemalo vôbec žiaden zmysel, no niektorí sa osvedčili. Na druhej strane odišli za prácou inde a tak všetka práca ležala na bedrách ostrieľanách kriminalistov. Ale oni sami cítili, že jeden pár rúk by im prospel...

Griss zatiaľ sedel v kancelárii a premýšlal nad obálkami, ktoré ostali uňho v zásuvke pracovného stola. Vedel, že by bolo hlúpe otvárať tú zásuvku, no jdenako sa rozhodol, že po príchode domov ju otvorí a opráši dávno zabudnuté študentské životy... Možno dúfal, že sa nestane to, čo dnes – bude si vyčítať, že nepomohol niekomu, komu mohol otvoriť cestu do života...

Nie je veľmi dlhá,lebo vypálila trocha inak, než som chcela, ale snáď nesklame =)

Katie xxx

Bleskovka #3

Dlho som sem nič nedávala, tak tu je ďalšia bleskovečka =)

  1. Ahojky :)
  2. Chodíš sem niekedy?
  3. Čítal/a si moje poviedky?
  4. Chýba ti niečo tu na tomto blogu?
  5. Čo ťa poteší na odmene?
Katie xxx

Pls Vote 4 Me

Tak som sa po dlhom premýšľaní dopracovala k tomu, že môj blog je v súťaži o najlepší blog =)) Teda, mne ani tak nezáleží na tom, či dopadnem nejako extra vysoko, len si skúsim, ako na tom som =))). Tak mi teda plosím ukážte, že môj blog za to stojí tu
Určite to stojí za to =))

Thanks,
Katie xxx

14.10.07

My Award =)

Tentokrát zase od Nicy Sanders, ktorá si dala robotu a urobila pre mňa diplomík a avatarík s mojou najobľúbenejšou zaľúbenou dvojicou.
Dík, moje =)

Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket

Photo Sharing and Video Hosting at Photobucket

Katie xxx

CSI Miami 5 Intro

CSI NY 4 Promo



Neviem sa dočkať =)
Katie xxx

CSI 8x04 Promo



A tu to je - nejako sa nám Gil rozbehol, no netuším, čo mu na tú pamňtnú vetu odpovie Sara... Nechajme sa prekvapiť =)

Katie xxx

Song z A La Cart



PLACEBO lyrics


Nemohla som jej odolať, tak som ju sem vložila. Zaujímavé na tomto bolo, že pár dní predtým, než som si ten diel konečne pozrela som si stiahla z netu Kate Bush a práve táto pieseň mi v prehrávači hrá každý deň skoro nonstop. A keď som ju identifikovala na konci A La Cart som sa rozhodla, že si ju stiahnem aj v tejto verzií aj keď Placebo mi nič nehovorí čo sa týka hudby, ktorú počúvam...

Katie xxx

P.S. : kto by ju ozaj chcel, tak tu je originál
Kate Bush - Running Up That Hill