Big Thank

pre každého, kto hlasoval za mňa a hlavne za Billyho tu.
Keď chcete,môžete svoju voľbu zopakovať =).
Ako poďakovanie za podporu Vám všetkým posielam toto

Other romances - wallíky

Ozaj pekné, však?

Katie xxx

Hodnotenie

V čase,keď Sara robila poriadok vo svojom živote, o niekoľko kilometrov ďalej Grissom riešil niečo,čo ako nadriadený nenávidel na svojej práci – polročné hodnotenia. Sám si musel priznať, že sa na jednej strane javil kao celkom schopný nadriadený.hodnotenia práce jeho kolegov mu vždy robili vrásky na čele a tak ich odkladal na poslednú chvíľu.

To sa určite nepáčilo šerifovi,ktorý veľmi nerád čakával na to, kým mu Grissom ako posledný odovzdá všetky hodnotenia. Rešpektoval síce jeho prácu,ale Grissomova nespoľahlivosť ho krajne vytáčala. Tak teraz Gil sedel za stolom a premýšľal,ako duchaplne a objektívne napíše všetky hodnotenia bez toho,aby si niekto všimol jeho „verejne známu“ nechuť k hodnoteniam. Sedel s hlavou zaborenou v spisoch a hláseniach kolegov a do poznámkového zošita si starostlivo značil poznámky ku každému prípadu. Po dlhom písaní a študovaní hlásení nakoniec dopísal posledné slovo v hodnotení Grega Sandersa – nováčika medzi kriminalistami.Len nedávno postúpil z laboranta na kriminalistu v teréne a nechcel,aby mal hneď pri prvom hodnotení problémy.

Konečne si mohol gratulovať,že otravnú činnosť má úspešne za sebou a všetky papiere odložil bokom na stôl...

V jednej chvíli mu prišlo na um,že kdesi tam dole v obálke čaká ešte jedno hodnotenie a bola by škoda nedokončiť ho. Vytiahol zažltnutú obálku so strašne starým dátumom a iniciálami S.S.Bolo mu jasné,že veci, čo sú tu napísané, sú dávno premlčané, no chcel mať aspoň teraz pocit, že tú pomocnú ruku podal.

Obsah obálky mohol dotyčnej zmeniť život k lepšiemu, čo sa len tak neodmieta. Okrem klasického hodnotenia tu bol ešte jeden hárok papiera - voľné miesto do Miamskeho oddelenia CSI. Trocha oddychu po práci na pláži neuškodí nikomu...

No skôr ako narátal do desať, Sara zmizla z povrchu zemského a obálka s novým životom mu ostala v rukách. Tak tam sedel s obálkou v ruke premýšľajúc,čo ďalej.Zrazu sa v ňom niečo pohlo:vzal nový list a začal písať – mimoriadne mu to išlo od ruky.

Len čo dopísal, pohľadom skontroloval všetky papiere rozložené po stole a vložil list do tej istej obálky v ktorej predtým bolo staré hodnotenie. No nevedel, čo ďalej,pretože netušil, či sa ešte niekedy so Sarou stretne,no nechal to tak – veď čas ukáže.

Keď sa vracal z chodby, zrak mu padol na hodiny na ktorých odbíjalo pol tretej nadránom. Ledva sa dotiahol do postele a v momente o sebe nevedel.

Druhý deň ráno

Začal sa nový deň a pre Saru to bol prvý deň v novom byte v inom meste. Ležala na posteli a premýšľala o udalostiach posledných dní, ktoré jej zamiešali karty života. Prvá vec, ktorá jej napadla bolo to ráno, kedy odišla z Chicaga na dovolenku. Vtedy to potrebovala ako soľ a sama sebe ďakovala, že sa dokázala vzoprieť svojej vlastnej lenivosti – áno, bola lenivá a hrozne lenivá. Našťastie nie veľmi často, takže v práci nemala problémy. Apropo, práca – pri spomienke na posledný rozhovor s Eckliem sa jej „mierne“ zdvihla hladina adrenalínu v krvi. Na jednej strane nemala rada jeho povahu,lebo bol nevyspytateľný – tak ako ona sama,no na strane druhej férový šéf. Odrazu sama nevedela, či urobila dobre, že sa minule tak rozkričala. Takto si posledný rozhovor so šéfom ozaj nepredstavovala, no musela povedať, že keby sa po nej Ecklie sám nerozštekol,asi by to dopadlo stokrát lepšie.

„Možno to tak naozaj malo byť,že sme sa pohádali... Aspoň si oddýchnem.“, zamyslela sa a myšlienky je skĺzli k jednej otázke: Prečo? Prečo sa vtedy odhodlala odísť z Chicaga – hoci len na dovolenku? Prečo jej cesta viedla až sem, hoci nenávidí rušné miesta? Prečo sa cítila dobre tam,kde sa ocitla len raz alebo dvakrát a nepoznala tam takpovediac nikoho???

No, niekoho len poznala – niekoho, koho si vždy vážila. Tým niekym nebol nik iný ako Grissom.Myšlienkami sa zase dostala k prednáškam, na ktoré sa predtým veľmi netešila,no časom sa ich nevedela dočkať. Možno to bolo tým, že práve jej profesor v nej vzbudil záujem o niečo, o čom predtým nemala ani potuchy. Možno to bolo tým jeho zvláštnym prístupom k ostatným, no teraz jej hlavou lietala otázka prečo sa rozhodla ísť za ním. Rýchlo ju však odohnala spomienka na jeho kolegyňu Cath, pri ktorej mala dojem,akoby boli s Grissomom

priatelia od nepamäti. Trocha zrumenela,keď si spomenula na scénu, pri ktorej ju Cath postrčila do dverí,aby sa s Grissomom zvítali – no vzápätí sa začala smiať ako zmyslov zbavená.

Po chvíľke už Sara sedla za laptopom a prezerala poštu nezabudnúc napísať do práce,aby jej poslali všetky papiere,aby mohla začať hľadať niečo nové. Síce predpokladala,že s jej pracovným hodnotením by v Chicagu nemali byť veľké problémy, no nechcela sa veľmi spoliehať na Ecklieho nervy.

O niečo neskôr keď sedela a nevedela,čo má robiť si povedala, že by mohla pokračovať v prehliadke svojho nového domova – ak sa to dá tak nazvať - a tak po pár minútach strávených pred zrkadlom v kúpeľni vyšla do ďalšieho teplého dňa vo Vegas.

CSI Las Vegas, to isté ráno

Na veliteľstve panoval čulý ruch, veď sa blížil koniec obdobia hodnotení a tak každý netrpzlivo čakal, čo sa s ním stane,ak svoje hlásenie predá do rúk, ktoré rozhodovali o jeho ďalšom živote.

Toto sa týkalo aj Grissomovho tímu. Všetci s napätím čakali na to, kedy sa ich šéf zjaví vo dverách a na to,aký pohľad nan ich vrhne. Ak na nich sprisanecky mrkne – hurá, hlásenia sú v poriadku a ak na nich pozrel len s privretými očami – mohli si pískať, čo znamenalo vytiahnuť náhradné hodnotenia.

A tak Cath, Nick a Warrick sedeli v jednej miestnosti a rozprávali sa len tak o ničom, keď do miestnosti vtrhol Greg s mierne šokovaným výrazom.

„Počujte, máte niekto potuchy, čo je s Grissom? Keď som ho teraz náhodou stretol,tak on nielenže na mňa sprisahanecky pozrel – on sa dokonca usmieval?! Ostatne, s úsmevom vošiel do kancelárie...“, vysypal Greg jedným dychom.

Ostatní zatiaľ na neho hľadeli s viac či menej šokovaným pohľadom a snažili sa trocha urovnať tú kopu informácii. Keď Nick konečne otvoril ústa, že niečo povie, odrazu okolo prešiel Grissom s ozaj netypickým výrazom tváre.

„Decká, nemáte dojem, že sa nám Grissom asi trocha zbláznil? Veď sa usmieva ako najšťastnejší človek na svete, hoci inokedy je lepšie sa mu v tomto období vyhýbať?“, vyjachtal Warrick ešte stále plný údivu.

„Greg, mám takú malú otázku: neponúkol si mu náhodou včera tvoju preslávenú kávu??? Nič proti nej, no tak by sa to všetko rýchlo vysvetlilo...“, s obavami v hlase sa ozval Nick.

„Nepozerajte na mňa ako na vraha – ja s tým fakt nič nemám. No na druhej strane neručím za to, že by si Grissom potajme neodpil. Ktovie?“ trocha dotknuto odpovedal Greg.

Vtom sa ozvala Cath:

„Tak si to teda zhrňme: Gregova káva do úvahy pripadá,ale - prečo by to robil akurát teraz, keď všetci vieme, že v tomto období mu nič a nikto nedvihne náladu,lebo väčšinou mu hodnotenia vyčaria akurát tak výraz kyslého citróna?“

„Nechcem to hovoriť,ale asi ho postihlo niečo ako profesionálna deformácia – je natoľko zažratý do chrobákov a všetkej možnej hávede, že si ani neuvedomuje, či je obdobie hodnotení alebo nie.“, pridal sa do všeobecnej debaty Nick.

Pri tejto poznámke všetci vybuchli do jurónskeho smiechu a museli dať Nickovi trocha za pravdu, lebo čo sa týkalo entomológie, všetci vedeli, že je to veda, na ktorú Grissom nedá dopustiť.

Vtom si Cath všimla niekoho, kto stojí kúsok od nich, no nie tak blízko,aby si ich všimol.

„ Ospravedlňte ma, mám niečo vonku.“, mrkla na nich a nechala ich v miestnosti.

Tou osobou bola Sara Sidle – presne tá, ktorú tu stretla pred niekoľkými dňami.

Pristúpila k nej so širokým úsmevom na tvári:

„Vidím, že sa vám u nás mimoriadne páči. Čo vás sem zavialo?“

Sara jej úsmev opatrne opätovala:

„Nuž...nepopieram,že sa mi tu páči a možno sa mi budete smiať, no zase hľadám Grissoma.“, a odmlčala sa.

„V tom prípade máte sakramentské šťastie, pretože hoci je dnes dňom odovzdávania hodnotení, výnimočne má dobrú náladu,čo nie je práve typický Grissom. Tak poďte, zavediem vás za ním. Ale vietečo? Mám nápad: mohli by sme si tykať. Som Cath, teší ma.“, ukončila Cath.

„To s radosťou prijímam. Som Sara a takisto ma teší.“ Odpovedala Sara a opadla z nej väčšina napätia z toho, že je tu až príliš častým hosťom a navyše nepozvaným.

Zatiaľ čo smerovali ku Grissomovej kancelárii opodiaľ ich pozorovalo niekoľko zvedavých očí.

„Hej, vidíte to,čo ja? Grissom má asi ďalšiu dámsku návštevu.“,vyšlo z Nicka.

„Len pozerám. Žeby záhada netypickej Grissovej nálady vyriešená???“, filozofoval na tému dňa Warrick.

„Neviem, čo vy,no ja som tú babu pred nedávnom videl v bistre. A skôr, než som sa nazdal, zdúchla ako gáfor.“, pridal sa s miernou ľútosťou v hlase Greg.

„Ale čo, nášmu Gregovi nejaká baba odolala? To snáď nie je ani možné.“,doberal si ho Nick

„A čo ak nebol jej typ?“, pritakal mu so smiechom Warrick.

„No jasné a vám sa v živote nestalo, že by nejaká odolala – hlavne tebe, Nick.“,odvrkol im Greg.

„Netvrdím, našli by sa aj také, no s takými sa normálny chlap nechváli.“. s vážnou tvárou sa zamyslel Nick.

„Chalani, nechajte to tak,lebo ešte sa staneme obeťami záchvatu zúrivosti nášho Grega a nepomohla by ani záchranná brzda v podobe jeho preslávenej kávy.“, ukončil debatu Warrick.

„Fajn, možno nakoniec neodolá, ty ju zbalíš a budeme všetci blednúť od závisti.“, súhlasil Nick a potľapkal Grega po pleci.

Zatiaľ čo chalani preberali nekonečnú tému, Cath so Sarou boli neďaleko Grissomovej kancelárie, no nezdalo sa, že by plánovali prestať v začatom rozhovore. Sare prišlo vhod, že sa spoznala s niekým, s kým sa môže porozprávať – trocha jej to pomohlo, aby prestala cítiť ako votrelec.

Stáli tam pohrúžené do rozhovoru nevšímajúc si, že ich niekto opodiaľ pozoruje. Pozeral striedavo na jednu a na druhú pokiaľ sa jeho oči nestretli v jednej chvíli so Sariným pohľadom. Vtedy si uvedomila, kde je, a čo sa robí a zmĺkla.

„Sara, čo sa deje?“,spýtala sa jej Cath, no keď sa otočila, bolo jej všetko jasné.

„Aha, tak ty si tu stál neviem koľko a nedbal by si vypočuť celý náš rozhovor. To ťa doma neučili slušnosti?“, so smiechom si votrelca doberala Cath.

„Veľmi pekne ďakujem za milé privítanie. No myslím, že by som vás dlho nevydržal počúvať. No patrilo by vyjadriť trocha vďaky,lebo nie veľmi často sa stáva, že by som načas odovzdával hodnotenia, tak veľmi nepapuľuj.“, oplatil jej to Grissom,ktorý sa zachádzal od smiechu.

To sa však nedalo povedať o Sare, ktorá tam stála a pozorovala tých dvoch s rumencom na tvári a cítila sa ako pubertiačka, ktorú prichytili fajčiť na záchode.

Kým sa oni dvaja smiali, bolo všetko v poriadku, no len čo sa na ňu obrátili, aby niečo povedala, bolo to horšie. Najradšej by odtiaľ utiekla,aj keď nevedela prečo. Možno aj preto, lebo sa cítila ako votrelec, ktorý sa zjaví vždy, kedy sa to najmenej očakáva.

„Sara, čo sa stalo, že tu stojíš ako soľný stĺp?“, spýtal sa jej Grissom.

„No, prišla som zase tam, kde sa v tomto meste cítil dobre, no mám dojem, že sa vždy objavím keď je najväčší zhon.“, vyšlo zo Sary ani nevedela ako.

Grissom a Cath si vymenili začudované pohľady a Grissom pokračoval:

„Poslednou návštevou si ma síce prekvapila, no nemení to nič na fakte, že ťa rád uvidím vždy, keď sem prídeš. A vieš prečo? Si jednou z mála doteraz nezvestných študentov, ktorí dali o sebe vedieť. Preto máš dvere do mojej kancelárie otvorené.“

Sara sa na nich dívala s pocitom, že tu ozaj nemá čo robiť, no vedela, že teraz už nemôže cúvnuť.

„Nejde tu o to, či sú tvoje dvere otvorené alebo nie. To si naozaj cením,no je tu niečo iné – mám strach...“

Po tom,ako si uvedomili, že je to vážne sa Grissom na Cath obrátil s nevyslovenou prosbou aby ich nechala chvíľku o samote.

„Nechám vás, dobre? Keby niečo, tak daj vedieť, Gil.“, povedala Cath a nenápadne sa vzdialila.

Sara mlčky nasledovala Gila do jeho kancelárie a keď si sadli, ani jednému sa nechcelo prerušiť ticho, ktoré zavládlo. Po chvíli si uvedomila, že keď sa ocitnú niekde sami, je oveľa pokojnejšia a netvári sa ako splašené kuriatko.

Nemala odvahu povedať mu o tom, čo urobila pred pár dňami – nevedela,ako to má celeé začať, tak tam len sedela oproti Grissomovi a čakala, čo bude ďalej.

Naproti tomu Grissom uvažoval o tom, čo ju viedlo k tomu,aby sa ukázala po skoro desiatich rokoch len tak bez ohlásenia. Tušil,že niečo visí vo vzduchu, no takisto nemal odvahu prerušiť ticho, ktoré zavládlo.

Po možno dvadsiatich minútach sa ozval Grissom:

„Sara, povedz mi, čo sa stalo,že sa tu zjavíš len tak a povieš mi, že máš strach?“

Keď sa mu Sara zadívala do očí, došlo jej, že teraz mu to buď povie, alebo odíde s dlhým nosom a plná obáv.

„Pamätáš si, keď som ti minule spomínala prácu v Chicagu? Vtedy som ti vravela, že som spokojná, čo je síce pravda, no nie celkom. Pred pár dňami som sa zbalila a proste som odišla preč netušiac, kam pôjdem. A tak som sa dostala sem.“

„Tak potom čo ťa trápi,že si skončila tu?“

Sare sa zaleskli oči od potláčaných sĺz a pokračovala:

„Gil,ja neviem, či som včera urobila dobre, keď som podala výpoveď...“

Grissom až teraz otvoril oči dokorán a nechápavo na ňu pozeral.

„Počkaj, spomaľ – chceš mi teraz povedať, že už keď si sem šla, si vedela, čo urobíš,alebo to bol chvíľkový skrat?“

„Ke´d som sa tu prvýkrát ukázala, mala som normálnu dovolenku. Výpoveď som však podala včera a teraz neviem, či som urobila dobre. Máš právo myslieť si teraz, čo som urobila za hlúposť, no vtedfy som vedela, že to tak má byť takisto, ako som vedela, že mám ísť sem.“, pokračovala a cítila, že z nej spadol kameň.

„Dostala si ma, no ako som povedal – dvere máš otvorené a nemáš sa čoho báť. Keby si niečo potrebovala, ozvi sa mi alebo Cath, určite bude rada, že ti môže pomôcť.“, upokojoval ju Grissom.

Sara naňho hľadela a neverila vlastným ušiam.

„Nechcem,aby tebe ani nikomu robiť starosti, ale ozaj si tvoju pomoc cením. A vďaka za to, že si ma vypočul, pomohlo mi to. Prepáč,ak som ťa obrala o čas, určite ho práve dnes nemáš na rozdávanie.“,odpovedala Sara a už bola na odchode.

„Ale no tak, nemusíš hneď utekať, tých pár minút ešte nikoho nezabilo. A ver mi,, že hoci to bolo šokujúcich pár minút, no príjemných – aspoň pre mňa.“, snažil sa ju zdržať Grissom.

„Vážne si tvoju pomoc cením, no potrebujem si to dať všetko dohromady. No sľubujem, že sa určite stretneme a v oveľa lepšej nálade než dnes.“

Pri pohľade na ňu si domyslel, že je lepšie, ak ju teraz nechá odísť.

„Tak teda dobre. Nezabudni, že som tu pre teba. A neboj sa, zvládneš to.“

Sara sa naňho poslednýkrát pozrela a vyšla z dverí zanechajúc Grissoma napospas myšlienkam.

Tak deti moje, konečne som ukončila ďalšiu poviedku. Dúfam, že sa na mňa nehneváte a bude sa vám páčť,lebo so si celý týždeň nemohla nájsť čas,aby som ju dokončila...

Katie xxx

Romances - wallíky by me

Nič extra,len tak...

Katie xxx

Best GSR Song

V poslednej ankete to dopadlo takto :

1. Running Up That Hill (50%,6hlasov)
2. My December (25%,3 hlasy)
3. Wherever You Will Go (16%, 2 hlasy)
4. Crystal (8%, 1 hlasov)

Takže môžeme povedať,že by sa mali obaja preniesť cez všetky problémy...
Mrzí ma, že sem toho teraz sem veľa nepribúda,ale nemám teraz veľa času,no pokúsim sa ešte tetno týždeň dokončiť ďalšiu poviedku,pretože sa ma niektorí nedočkavo pýtajú,kedy bude...

Katie xxx