4.7.08

Hodina pravdy

Upozornenie: obsah nasledujúcej poviedky sa vôbec nezhoduje s dejom predchádzajúcich poviedok,tak dúfam, že poteší aj tak,tak tu je:

Las Vegas sa zobúdzalo do krásneho letného dňa, kedy vtáky spievali v korunách stromov a slnko krásne hrialo. Hrialo nielen ono,ale aj všadeprítomná láska, ktorá ľudí odnepamäti sprevádza na ich životnej ceste. Niekoľko životov síce rozdelila, no väčšina z nich po prežitom pekle života schovala svoje šťastie za lásku a za zatvorené dvere bytov.

Dvaja šťastní sa práve lenivo zobúdzali a v duchu obaja premýšľali nad tým,aký je život krásny,ak máte po svojom boku niekoho, o koho sa môžete oprieť.

Prvá svoje veľké hnedé oči otvorila Sara a hneď ich láskyplne obrátila smerom ku svojej životnej láske Gilovi Grissomovi. Uvažovala nad tým, čo ich za tie roky stretlo – od sériových vrahov, zlodejíčkov, neúnavných násilníkov a zdanlivo nebezpečných sokov, ktorí im stáli v ceste za spoločným šťastím. Ako tam uvažovala nad tými všetkými nástrahami,cez ktoré museli prejsť nielen oni dvaja,ale aj zbytok ich tímu, nebadane sa zachvela.

Muž jej života sa vedľa nej zobúdzal a keď pohliadla do jeho, síce rozospatej, no zato milej tváre, vedela,že všetko zlé, čo zažili malo svoj hlbší význam. Opatrne sa k nemu nahla a dotkla sa ho jemným bozkom.

„Motýlik môj, čo by si rada?“ , ozval sa Grissom,len čo sa na ňu pozrel.

„Ale nič, len som chcela,aby si vedel, že najviac na svete milujem len a len teba.“, trocha rozcitlivene mu odpovedala Sara,pretože ju vždy potešilo,ak ju nazval motýlikom.

Na túto reakciu sa vedľa nej Grissom posadil a ustarostene sa na ňu zadíval,pretože sa mu zdalo,že Saru niečo trápi.

„Sara, povieš mi,čo sa ti stalo? Vyzeráš utrápene a ja nechcem,aby si sa kvôli hocičomu trápila. Som si vedomý,že za niektoré tvoje trápenia môžem do určitej miery aj ja, no o to viac by som si želal,aby si sa usmievala.“ S týmito slovami vzal Sarinu dlaň do svojej a nechal ju,aby sa o neho oprela.

Keď Sara ucítila teplo jeho dlane, len sa nežne usmiala a so všetkou láskou,ktorú v sebe cítila začala rozprávať.

„Vieš, čo som ti dlho nevedela odpustiť? To, ako si prvýkrát vyjadril svoje city. Nešlo ani tak o to, že na mieste činu bolo všetko obklopené motýľmi, no nemohla som pochopiť, prečo si mi to nedokázal povedať rovno do očí. Spomínam si, že keď som ťa tam videla za sklom vo vypočúvačke,ako si tam sedel s hlavou sklonenou až na hruď, mala som sto chutí vojsť tam a niečo ti povedať. No sila tvojich slov o tom, že si nedokázal zabojovať o to, čo ti život ponúkal ma presvedčila o tom,že nech by som urobila čokoľvek,tak by som nikomu z nás nepomohla.“

Keď videla,že ju chce Grissom prerušiť,len sa dotkla jeho pier a ďalej pokračovala:

„A aj preto ťa milujem – hoci sa na prvý pohľad zdá, že si citovo nenaviazaný na hocijaký prípad, nájdu sa veci,ktoré ti rozviažu jazyk a ideš ďalej a zas cenu toho,že opadne múr,ktorý si tak dlho staval okolo svojho vnútra.“

„Teraz akoby z teba hovorila Lady Heather... Je to možné?“, vyšlo Grissomovi z pier, pretože mu to pripomenulo rozhovor s Heather spred niekoľkých rokov.

Sara očakávala takúto reakciu,tak pokračovala ďalej.

„Spomínaš si,keď bola sama obeťou? Vtedy som robila v jej izbe dokumentáciu a v momente ako vyriekla tvoje meno a zbadala som ťa vo dverách, som si uvedomila silu puta medzi vami dvoma. Vtedy, keď si v noci neprišiel domov, som bola nešťastná len preto, že si mi nedal nejako vedieť, kde si a čo tam robíš, aj keď som to predpokladala. Vôbec mi nešlo o tie reči, ktoré sa potom dostali až ku mne z labáku, skôr o to, či som ti veľmi nezašla do súkromia... Keď som sa potom dozvedela, prečo si u nej strávil noc, uvedomila som si, že Lady Heather môže byť šťastná, že v tebe našla takého priateľa,akým si.“

Po týchto slovách sa odmlčala a nechala veci plynúť tak ako boli,pretože vedela, čo s Gilom urobia jej predchádzajúce slová.

Ležali tam spolu každý so svojimi myšlienkami opretí jeden o druhého a slnko ožarovalo ich spoločnú spálňu cez bledučkú záclonku posiatu motýlikmi.

Zatiaľ čo Sara už odhalila svoj kus pravdy, Grissom stále dookola uvažoval o udalosti spred necelých dvoch rokov, kedy sa zdalo,že stratil jej dôveru a toho sa úprimne bál. Prekvapil ho jej postoj voči celej tej udalosti,pretože tušil, že jej bolo už ublížené viac ako dosť a nemusel o tom ani vedieť. Vedomie toho,že Sara pred ním otvorila srdce viac ako inokedy ho podnietilo,aby odhalil niečo aj on. Zhlboka sa nadýchol a začal roprávať.

„Vieš, čo si na tebe najviac vážim ja? To, že si sa za tie roky nevzdala a šla za svojím srdcom,nech to stálo čokoľvek. Možno vedomie, že ty sama si silná mi bránilo vzdať vtedy celú akciu v púšti,aj keď som to celé videl čierne. V momente,keď ťa Nick so Sofiou našli úplne zničenú no živú, ďakoval som bohu za to, že si to ty a že ťa mám. A keď si sa neskôr prebrala v helikoptére, vedel som, že už nikdy nesmiem dopustiť,aby ti niekto alebo niečo ublížil.“ , trocha sa odmlčal,pretože ucítil,ako sa Sara v jeho náručí pomrvila a ucítil, že jej líce je vlhké. Vzal je hlavu do dlaní a keď videl v jej očiach tú tichú vďaku a mierny strach, nenapadlo ho nič iné,ako ju pobozkať a zašepkať je pár upokojujúcich slov,pretože vedel,že nesmie prestať v tom,čo začal.

Po chvíli,keď videl, že sa Sara trocha upokojila a keď ucítil,ako sa k nemu viac pomkla, vedel,že môže pokračovať.

„Takisto to bolo aj s Debbie – nemohol som inak; bola ti natoľko podobná,až mi to pripadalo,že vyšetrujem tvoju smrť. Tá predstava,že v tej kúpelni ležíš ty bola natoľko silná,že somk na konci povedal,čo som naozaj cítil. Úprimne mi nezýáležalo na tom, kto to bude počuť, potreboval som to zo seba dostať. V prvom momente som pocítil úľavu z toho,že som sa konečne prejavil ako chlap, no po chvíli som sám sebe pripadal ešte viac opustený a ešte väčší zbabelec ako dovtedy.

Neskôr.keď som prišiel k tebe a vyzradila si mi svoje tajomstvo o vašej rodine, bol som rozhodnutý ochraňovať ťa, nech sa deje čokoľvek. Za tých pár minút,čo sme tam sedeli a ja som sa díval,ako sa strácajú tie iskričky z tvojich očí, som si uvedomil, že potrebuješ chrániť, pretože si to zaslúžiš.“

Vtedy už Sara nevydržala a s očami plnými sĺz sa na Grissoma obrátila a pevne ho objala. Keď Grissom ucítil jej chvejúce sa telo, začal sa báť, či náhodou neprestrelil, no keď po chvíľke Sara prestala plakať a znova sa na neho pozrela svojimi krásnymi hnedými očami, vedel, že lepšie to už ani byť nemohlo.

No predsa len sa ju snažil trocha upokojiť,tak vzal jej tvár do dlaní a zadíval sa na ňu.

„Miláčik, prosím ťa neplač, pretože jediné,čo si zaslúžiš je veľa lásky, a tej ja mám dosť aj pre troch.“

Po týchto slovách si uvedomili naplno,ako ďaleko a zároveň blízko celé roky boli, hoci ani jeden nepodišiel bližšie. No teraz mali more času napraviť to, čo za tie roky zameškali.

.... a už som sa vrátila

trocha opálená,pekne oddýchnutá, dokonca chorá, ale hlavne - s novou poviedkou!Takže ju sem v dohladne vložím. Inak dovolenka bola prekrásna,tak sem možno niečo hodím,aby ste nepovedali,že na vás nemyslím,pac

Katie xxx