7.6.08

If There´s A Will (článok z prvého čísla Official CSI Magazine)

Skoro celé desaťročie William L. Petersen bojuje za spravodlivosť ako excentrický šéf CSI: Crime Scene Investigation Gil Grissom. V období nakrúcania ôsmej série si vo svojom nabitom pracovnom kalendári našiel čas, aby nám porozprával o vede, Sare Sidle a o nepredvídateľnom úspechu seriálu.

Osem rokov po nádejnom debute William L. Petersen stále nedokáže uveriť veľkému úspechu CSI: Crime Scene Investigation.

„Vedeli sme, že sa nájde skupina ľudí, ktorej sa seriál páčiť bude, ak to dobre dopadne,“ hovorí s úsmevom.“Len sme nevedeli, že tá skupina bude obrovská.“

Obrovské je jeden výraz a nepredvídateľné zase druhý. Najnovšie štatistiky ukazujú, že približne 2 miliardy ľudí v 200 krajinách sledujú CSI. To určite nie je zlé na seriál, ktorý Petersen sám charakterizuje ako „pre maniakov, ktorým patrí časť primetimu“.

Pre 54 – ročného herca nie je ťažké povedať, čo stojí za úspechom CSI. „Myslím, že je tu hneď niekoľko vecí.“, uvažuje. „V prvom rade je to určite veda. Toho času sa o forenznej vede hovorilo veľa, no nikto presne nevedel, čo to je a to malo v niektorých prípadoch zlý dopad na vec. Seriál ponúka možnosť nahliadnuť do podstaty forenznej vedy.“

A druhý dôvod? „Ľudia od televízie očakávajú nielen zábavu,ale ak je to možné,tak aj niečo sa naučiť“, pokračuje. „Takže na začiatku bol kompromis – šou, pri ktorej sa ľudia vzdelávajú, no je napísaná tak, aby sa bavili. Ako herci sme nechceli hrať policajtov,ktorí zločincov naháňajú, chceli sme vytvoriť postavy, ktoré vidia do druhých. Je zábavné stráviť hodinu s múdrymi ľuďmi!“

Noc lovca

Petersen, ktorý sa narodil v Evanstone v štáte Illinois, objavil svoju záľuby na Idaho state University. Vycestoval do Španielska, kde študoval Shakespeara, vrátil sa do rodného Chicaga, kde sa zaradil medzi divadelných hercov.

Po úlohách v Mannovom Zlodejovi a vo Friedkinovom Žiť a zomrieť v L.A. nasledovala úloha, ktorá charakterizovala jeho skorú kariéru – postava Willa Grahama v snímke Manhunter z roku 1986.

S nedostatkom filmových ponúk počas ďalšieho obdobia sa televízny seriál - aj keď z produkcie Jerryho Bruckheimera – nezdal tou správnou voľbou, no v Gilovi Grissomovi videl postavu, do ktorej sa chcel dostať.

„Pri rozhodovaní, či vziať úlohu v seriáli som bral do úvahy, že nechcem hrať úlohu, ktorá by ma hneď začala nudiť.“, vysvetľuje. „Cítil som, že každá postava, , ktorú som hral by mal byť niekto odlišný než som ja, no aj niekto, o koho by som sa mohol starať, ako zverenec u právnika alebo niečo podobné. Čo ak sa seriál stane hitom a ostane na obrazovkách? Tú postavu hráš každý deň. Musí to byť niekto,kto ťa zaujme.“

S duchaplným nadhľadom, fixáciou na hmyz a obrovským IQ je Gil Grissom určite zaujímavý. Avšak podľa Petersena vývoj tejto postavy trval nejakú dobu a bola za tým aj tímová práca.“Mohol som prispieť vo vytváraní samotnej postavy, čo bolo skvelé,“spomína.

„V podstate šlo o inteligentného, excentrického vedca, od ktroého sa všetko odvíjalo. Spolu s tvorcami sme ho vytvorili a postupne sa jeho charakter vyvíjal.“

Až donedávna bolo len málo známe z Grissomovho súkromného života. V porovnaní s jeho kolegami Jimom Brassom a Catherine Willowsovou, ktorých búrlivé životy sa ocitli na pretrase už niekoľkokrát, je šéf CSI v podstate záhadnou postavou. A tak to aj Petersen chcel.

„Nikdy som nechel,aby bolo o ňom veľa vecí známych. Takto ho možno len ťažko poznať bližšie, no je natoľko zaujímavý,že sa o ňom chcete dozvedieť viac. Bez ohľadu na to, či by mal so Sarou Sidle vzťah alebo nie, som nechcel,aby bolo veľa vecí na obraze.“

Ó áno, Sara Sidle. Po šiestich sezónach trápnych momentov, skrytých komplimentov a kradmých pohľadov sme v závere šiestej série videli Grissoma a jeho spriaznenú dušu oddychovať v spálni. Tento scenár potvrdil dlhotrvajúci vzťah.

„Pretože sme to všetko dlho naťahovali, už bolo na čase niečo urobiť. Nechcel som, aby sa seriál točil okolo toho. Bolo by to, akoby ste v práci počúvali o súkromnom živote niekoho iného. Koho to trápi? No myslím, že nadišla správna doba a myslím, že bolo zábavné odhaliť ten vzťah divákom skôr než iným postavám.“

Rok je v CSI dlhá doba a zatiaľ čo šiesta séria sa skončila viac-menej šťastne, finále siedmej série bolo značne odlišné. Grissom sa v zúfalosti snaží zistiť od sériovej vrahyne Natalie Davisovej, kde Sara vlastne je, pričom vie, že je uväznená pod autom kdesi v nevadskej púšti.

Opatrne sa vyjadruje aj o tom, čo prinesie tento rok. No musel sa vyjadriť aj o odchode Jorji Fox a aký to bude mať dopad na Grissoma.

„Môže nastať krízová situácia, kedy sa výzvy,ktorým čelíme a tie, ktorým by sme mali čeliť skrížia. Môžete sa tam ocitnúť ani neviete ako a myslím,že niečo podobné sa stane aj Grissomovi. Stávali sa veci, ktorých si nebol vedomý a tak je na mieste otázka,ako sa s tým vyrovná.“

Dáma v úzadí

Pre svoj duchaplný humor sa nemohol Grissom sťažovať na nedostatok záujmu zo strany žien, počnúc Sarou Sidle. Potom tu bola aj krásna domina Lady Heather, ktorú hrala Melinda Clarke zo seriálu The OC.

„Melinda je úžasná herečka a medzi nami panovala úžasná chémia. Miloval som prácu s ňou presne pre tie isté dôvody, pre ktoré Grissom rád s Lady Heather pracoval. Bolo to niečo úplne mimo nich. Grissom je typ človeka,ktorý si Lady Heather nepripúšťa do svojho života a naopak. Vážili si jeden druhého na intelektuálnej úrovni – boli v podstate naladení na rovnakú notu. Grissom si vážil Lady Heather pre to, ako dokázala rozoznať ľudí. Jej schopnosť robiť niečo podobné je na míle Grissomovi vzdialené. Jedna z najväčších životných záhad pre neho je schopnosť dostať sa k ľuďom, v čom je ona dobrá, pretože sa k nim dokáže jednoducho priblížiť.“

Takže uvidíme Lady Heather opäť?

„Dúfam, že sa nejaké náhodné stretnutie s Lady Heather zjaví,“ potvrdzuje Petersen. „Snažili sme sa nechať príbeh otvorený a myslím,že ju ešte uvidíme.“

Ďalší, nad kým sa Petersen rozplýva je Quentin Tarantino, režisér dvojdielneho finále piatej série Grave Danger.

„Quentin je úžasný,“,smeje sa Petersen. „Je neuveriteľne zručný a ešte aj zábavný ako 12- ročné dieťa v lunaparku. Niekedy síce dlho nakrúca, no vie čo chce, a to aj dostane. Grave Danger malo mať pôvodne jeden diel, no pretože sa pritom Quentin bavil, sme to predĺžili na dve hodiny. Zavolali sme do spoločnosti:Počujte, mohli by sme nakrútiť ešte jednu časť, pretože ten záver bude dlhší než sme predpokladali,. Jednoducho sa bavil!“

Javisko je celý svet

Aj keď posledné obdobie strávil viac na obrazovke, jeho prvou láskou je a vždy bude divadlo. Z poslednej série sa na chvíľu vytratil,aby si zahral v rodnom Chicagu.

„Posledných sedem alebo osem rokov som v divadle nehral a obával som sa, že ak by to tak pokračovalo, tak by som sa mohol báť vrátiť na javisko. Tak som si posledné Vianoce vzal voľno a zahral som si. Dúpfam, že sa budúci rok vrátim späť.“

Nakoľko je Petersenovou vášňou stáť na doskách, ktoré znamenajú svet,tak keď Grissom odloží zväčšovacie sklo, jeho prvé kroky povedú do Veterného mesta. „Mám tam veľa priateľov, s ktorým by som rád pracoval, tak áno, rád sa tam vrátim.“

A ak ten čas príde, čo mu bude z CSI najviac chýbať? „Obsadenie a tím,“, len vyhŕkne.
“Pýtali ste sa na veci, ktoré robia tento seriál robia zvláštnym, a povedal som vám o tvorcoch, hádankách, o napätí a vede. Jediné, čo som nespomenul, je obsadenie. Hoci sme ho vytvorili narýchlo, jeden druhého máme radi a staráme sa o seba. Preto je byť súčasťou hocijakého seriálu, hlavne po ôsmich rokoch výnimočné. Herci a celý tím sú veci, ktoré mi budú chýbať najviac. Je to veľká rodina.“

/zdroj/

6.6.08

Bee Mine promofotka z 8x04


a nemajte ich radi...

*zdroj*

1.6.08

Girl Interrupted - rozhovor s Jorjou Fox - CSI Magazine 13. mája 2008

Girl Interrupted

(Interview s Jorjou Fox)

Počas ôsmich rokov práce v základnej smene v Las Vegas ukázala Sara Sidle viac než svoju empatiu s obeťami, ktorá rozhodla aj o jej odchode z Mesta hriechu.

Herečka Jorja Fox spomína na čas v CSI: Crime Scene Investigation s odhaľuje, čo bolo dobrým dôvodom na jej odchod.

Ak ide o Saru Sidle, ktorá už možno definitívne odišla, no milióny fanúšikov na svete na ňu nezabudli. A herečka Jorja Fox takisto nie. Pár mesiacov potom,ako odišla z CSI v dobrom, 39-ročná herečka vysvetľuje, čo ju na prvý pohľad upútalona jej postave a čo jej chýba z nakrúcania seriálu. Takisto hovorí o „tej“ scéne v spálni.


TOCSI-Mag: Pozrúc sa späť, čo sa vám ako prvé vybaví o tom, ako ste sa dostali k úlohe Sary Sidle:

J.F.: Pamätám si na to veľmi dobre. V tej dobe som pracovala na Západnom krídle. Veľa priateľov mi telefonovalo: „Hej, počula si o tom seriáli? Na poslednú chvíľu pridávajú novú postavu. Mala by si to skúsiť.“ V Západnom krídle som bola spokojná a hovorila som im: „Nie, ďakujem,ale vďaka,že na mňa myslíte.“

Nakoniec sa do mojej agentúry dostal scenár a bol to seriál, o ktorom mi priatelia vraveli. Po sotva piatich stranách som sa cítila ako v tranze. Vedela som,že t omusím skúsiť, a ak by som mala šťastie a vzali by ma,tak by som tú úlohu vzala.

Šlo o vedľajšiu úlohu Sary Sidle, ktorá prišla zo San Francisca a do Las Vegas prišla pomôcť s interným prípadom, bola Grissomovým tajným objektom túžby, bola silná a pochádzala zo slabších rodinných pomerov.

Šla som tam – dvamesiace predtým som mala v Západnom krídle úraz a tak som tam dokrivkala. Myslela som, že v žiadnom prípade nevezmú herečku v takomto stave – no vzali ma.

Na začiatku si Sara s niektorými nesadla, hlavne s Catherine. Obávali ste sa pokračujúceho napätia?

J.F.: Na začiatku mali pre nás niečo napísané, no potom,ako sme si s Marg [Helgenberger] k tomu sadli, nám bolo jasné,že nechceme,aby to takto pokračovalo, pretože sme tam jediné ženy. So svojími návrhmi sme zašli za scenáristami, ktorých sme sa spýtali, či by to nešlo inak. Mohli sa hašteriť, no nechceli sme, aby spriadali intrigy. Scenáristi nám vyšli v ústrety a upravili scenáre.

Jej minulosť ju dobehla vtedy, keď bolo odhalené, že jej matka zabila jej otca a odviezli ju do náhradnej rodiny. Nakoľko mala táto tragédia vplyv na to, aká Sara bola?

J.F.: Opäť to bola práca scenáristov, to, že tento traumatizujúci zážitok posunul Saru tam, kde je, na forenzné vedy. Nikto bližšie nevedel, ako to vlastne vyzeralo až do epizódy Committed. Rozprávali sme sa o tom a po tom, ako sme dali dohromady návrhy som vedela, žwe je to niečo, čo skrývala a chránila – niečo, čo robilo jej prácu ešte viac osobnú.

To bola tá nádherná vec – každý deň veľa ľudí pracuje tak,aby nedávali svoje city najavo. Požiarnici, policajti a niekedy aj vyšetrovatelia.

V Bloodlines prichytili Saru ako riadi auto s alkoholom v krvi. Dávalo to pre vás zmysel?

J.F.: Ako mnoho iných scenárov aj tento moment prišiel ako blesk z jasného neba. Sama so sebou som bojovala,pretože som nechcela,aby Sara také niečo zažila. Veľmi som ju chránila. Bolo to hrozné – veď sme vo Vegas, kde si môžeme zavolať taxík. Nechcela som,aby ju práve vtedy videli ako zraniteľnú.

Je to ľudské a nikto na to nie je pyšný. Je to moment v živote človeka, ktorý ho položí. Keď sa na to dívam spätne, mala to veľa spoločného s tým, čo sa bežne stáva hoci aj na konci dňa,. No myslím, že ju to posilnilo.

Aké to bolo, keď sa CSI rozdelilo na dennú a nočnú zmenu?

J.F.: Tvorcovia v tejto sérii chceli urobiť niečo, čo bude odlišné a zaujímavé. Ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi kolegami? Osobne mi bolo veľmi ľúto, že sme sa nestretali viac s Marg, Garym a Georgeom. Milujem prácu so všetkými a nie je tu nik, koho by som nemala rada, tak som bola smutná.

Vtedy si Sara vzala pod ochranné krídla Grega a zdalo sa, že majú k sebe veľmi blízko. Bolo v pláne niečo medzi práve nimi dvomi?

J.F.: Vždy tu bola možnosť vzťahu. Greg je Sarin najlepší priateľ okrem Grissoma, ale bol pre ňu proste príliš mladý. Myslím, že v ňom videla skôr mladšieho brata alebo kamaráta.

Bolo úžasné pozorovať Erica Szmandu, ktorý je z nás najmladší a mimo to aj jedným z mojich najlepších priateľov, ako dospel z 24 na 33 rokov.

Ak by to však medzi Sarou a Grissomom nevyšlo, hádam, že by sa určite niečo stalo medzi Gregom a Sarou.

O Saru sa už dlho zaujímal Grissom,ale dlho to vyzeralo, že sa nič nedeje. Boli obchádzanie okolo horúcej kaše a a špekulácie frustrujúce?

J.F.:Nie tak celkom. To je tá najlepšia vec na tom,ako to dlho trvalo. Keď sa ktomu tvorcovia chceli vrátiť, mala som pocit, že diváci nebudú nadšení tým, čo sa deje medzi Sarou a Grissomom. Dlho sme to všetko obchádzali, čo mohlo vyvolať dojem, že je ot cesta, ktorá nikam nevedie. Spolu s Billym sme do toho vstupovali s tým, že to tak odohráme.

Je pravda aj na tom, že pokiaľ by sa seriál udržal, nechceli sme, aby bolo všetko hneď od začiatku jasné. Pre mňa je úžasné, že diváci chcú stále vedieť stále viac o týchto postavách.

Veci vyvrcholili vo finálovej časti šiestej série, kde sa Sara zjavila v župane...

J.F.: Bolo to zaujímavé, pretože pôvodne bol plánovaný úplne iný záver. Keď sme začali nakrúcať túto časť, tak mi popoludní telefonovali Ann Donahue a Carol Mendelsohn:“Čo myslíš ?“ To je ďalšia úžasná vec na práci na CSI – tvorcovia sa vždy spýtajú, či s daným scenárom súhlasíme.

Samozrejme, že som mala možnosť odmietnuť, no naopak, bola som tým nadšená a v momente som súhlasila.

Bola to úplne posledná scéna a vedela som, že je to scéna ako stvorená pre Grissoma. Zriedkakedy máme možnosť počuť jeho najhlbšie pocity. Seriál je dosť temný a postavy to majú dosť zložité. Zdá sa, že sú akoby mimo realitu a prirodzene utiahnuté vo všetkom, čo robia. Vedieť, že je tu stále malé blikajúce svetielko je úžasné a Sara s Grissomom si to zaslúžia.

Čo ste si mysleli o nadchádzajúcej príbehovej niti s Miniature killer?

J.F.: Milovala som fakt, že budeme pracovať nap rípade,k torý sa bude tiahnuť celou sériou. Možno som úplne nepočúvla, pretože Carol a Ann plánovali, že by mohlo vzniknúť nejaké zvláštne puto medzi Sarou a sériovým vrahom, no nepáčilo sa mi to.

Sarinu postavu som ozaj chránila. Cítila som, že Sara je obeťou už od detstva a že sa dostala do štádia, kedy by už viac nemala byť obeťou.

No na druhej strane to bolo niečo veľmi dramtické pred ôsmou sériou, takže to boloa zábava nakrútiť. Som veľmi rada, že som do toho šla a neľutujem to.

V Death Doll, premiérovej časti ôsmej série, sa Sara ocitla v hrozných podmienkach. Aké bolo nakrúcanie v tej mokrej, smrteľnej pasci?

J.F.: Bolo tam veľa vody. Trpím na klaustrofóbiu a tiež som sa niekoľkokrát zranila pri kaskadérskych kúskoch a z osadenstva som najzbabelšia. Som tá posledná, ktorá urobí niečo nebezpečné, oveľa radšej by som sedela v labáku za mikroskopom. Pýtala som sa:“Prečo ja? Eric, Gary a George by to s radosťou urobili.“ Vyskytlo sa niekoľko vecí, s ktorými som musela bojovať:voda bola v pohode, pretože surfujem, no horšie to bolo s dvoma tonami železa nad hlavou, z čoho som mala ozaj strach.

Keď začali kolovať špekulácie o tom, že by sa mala stať Sara ďalšou obeťou sériového vraha, fanúšikovia začali kampaň „Zachráňte Saru“. Muselo byť potešujúce, že fanúšikovia sú voči Sare lojálni.

J.F: Je úžasné, že po siedmich rokoch ľudia obetovali veľa času na to,aby napísali všetky tie listy a emaily. Je ťažké vyjadriť,aké je to dôležité. No ak im nevadí vytlačiť obrovské „Ďakujem“ a „Mám vás rada“ všetkým, ktorí boli natoľko milí,aby sledovali čo robím,tak som si istá, že je to dôvod, prečo to stále robím.

Vyskytlo sa aj dosť veľa krvavých epizód. Je nejaká, z ktorej ste mali vyslovene zlý pocit?

J.F.: Ak by som mala povedať všeobecne, tak ich bolo veľmi veľa. Som chúlostivá,takže každý týždeň sa pýtam:“Hej, musí to tak byť?“ Jeden z tých najhrších sa odhral už dávno a je založený na skutočnosti. Odohrával sa v Texase a rozprával o žene, ktorá sa vracala domov a nabrala chlapíka, ktorý sa jej prilepil na auto. Bola na LSD,tak si to nevšímala a zaparkovala až doma v garáži.

Trocha sme to pozmenili,takže nakoniec to bol opitý pérávnik. V určitom bode mali oba príbehy niečo spoločné: tá osoba si uvedomila, čo urobila,no aj keď zistili, že chlapík ešte žije, nechali ho tam umrieť.

Ten prípad ma hlboko zasiahol nielen ako samotný prípad,ale aj ako pitva. Kolená obete boli úplne rozdrvené.

To je fakt príšerné... Na záver, čo vám ostane v pamäti z obdobia, ktoré ste strávili v CSI?

J.F.: Och, bože... Určite tí ľudia, s ktorými som sedem rokov pracovala – William Petersen, Eric Szmanda, George Eads, Marg, David Hall, Paul a Wally.

Nikdy,ani o milión rokov, by som nerátala s tým, že busdem pracovať s nimi tak dlhú dobu a prejdem s nimi všetky svoje vzostupi a pády. Pochybujem, že ešte niekedy budem môcť povedať, že som sa stala súčasťou niečoho takého s takou partiou ľudí ako tu.


*zdroj*