The Story Goes

Čo bolo potom

Rozhovor v druhej miestnosti zatiaľ plynul jedna radosť. No Grissom mal po celý čas mierne výčitky svedomia, že Sare ešte dávno predtým neodovzdal obálku. Teraz mu však šlo o to, aby cítila, že ju rád vidí

Keď po chvíľke uviazol rozhovor na mŕtvom bode, Sara sa ho opatrne spýtala či by ho mohla prísť navštíviť aj inokedy.

„Samozrejme, tam problém nevidím,ale netuším, či nám nerastie hladina zločinnosti v meste“, odpovedal Gil.

Chvíľku sa ešte rozprávali – väčšinou len očami – a potom sa Sara zdvihla a chystala sa k dverám. Vtom sa ešte raz otočila na Gila a usmiala sa.

Griss bol mierne vyvedený z miery a kým sa spamätal,Sara už bola na druhom konci chodby.

Keď vychádzala z kancelárie, v ktorej si zrekapitulovala svoj život, netušila, že ju pozorujú dva páry očí.

Jedny oči pozerajúc za odchádzajúcou ženou premýšľali, čo v živte urobili zle, keď nechali jedno talentované žieňa odísť bez toho,aby jej vtedy podali pomocnú ruku. Druhý pár očí sledoval Saru ako niečo, čo tu chýbalo. Niečo, čím majiteľka očí mohla byť, no nestalo sa.

Gil a Cath pozerali za Sarou a aj keď ju každý videl trocha inak, obaja boli za jedno – potrebujú ju, už len preto, že mali málo personálu.

Sara vtedy sedela vo svojom aute a premýšľala, čo sa pred pár minútami odohralo. Chvíľu len sedela a snažila sa premýšľať nad tým. Ako tam sedela, zistila, že toto bola jedna z mála vecí, ktoré urobila bez toho,aby si to vopred premyslela. Keby sa neudialo to, čo sa teraz stalo, asi by tomu sama neverila. No keď tam sedela dostatočne dlho na to, aby sa pohla z miesta, uvedomila si, že to, čo urobila ju posunulo ďalej a je len na nej, ako s hodenou rukavicou naloží.

„Ktovie, čo by povedal šéf, keby som mu zavolala a podala výpoveď? Keby som sa sem dostala, možno by svet nebol taký , aký je teraz. Možno, keby som zmenila čo sa dá, možno by sa zmenilo všetko, čo som vždy chcela.. Ale čo ak je toto všetko len výplod mojej fantázie, čo ak to vôbec nemusí dopadnúť tak, ako by som chcela???“ sedela v aute a toto sa jej premietalo v hlave. O chvíľu nevedela, či má tomu veriť,alebo tieto úvahy hodiť za hlavu.

„Je celkom možné, že šéf sa nepoteší, keby som podala výpoveď tak ho poprosím o neplatené voľno, uvidíme...“ ďalej premýšľala a pobrala sa smerom k hotelu.

Ten hotel jej trocha pripomenul jej byt, v ktorom našla útočisko pred všetkými prípadmi, ktoré sa ej prehnali počas týždňa. Nebol to síce ten naj hotel, n jednoducho si v ňom pripadala ako domáca pani. A teraz tá domáca pani sedela na psteli a hľadela na telefón. Po minimálne 15 minútach usilovného hypnotizovania či skôr dodávania si odvahy na ďalšie minúty vzala telefón a rýchlo vytočila číslo chicagského policajného oddelenia dúfajúc, že dnes bude mať šéf dobrú náladu.

Po chvíľke už hovorila so spojovateľkou, ktorá ju rýchlo presmerovala tam, kam chcela. Kým sa spamätala, už hovorila so sekretárkou šéfa, ktorá ju tiež rýchlo spojila so šéfom nezabudnúc jej pošepnúť, že šéf má výnimočne dobrú náladu. To si Sara od srdca vydýchla,lebo sa obávala pravého opaku.

Ani sa nenazdala, a už na druhej strane telefónu počula hlas samého veľkého šéfa Eckliho. S poslednými slinami na jazyku sa so šéfom začala rozprávať...

„Dobrý deň, šéfe, neruším?“ spýtala sa ho krotiac svoj hlas.

„Á, Sidleová, vôbec nie, teda aspoň nie teraz. Čo by ste potrebovali?“ odpovedal Eckli.

„Ja...ja neviem, či sa to teraz hodí, ale .. práve sedím vo Vegas v hoteli a chcela by som vás poprosiť, či by som si mohla vziať na pár dní, maximálne 3 týždne dovolenku...“vysúkala zo seba Sara a sama sebe gratulovala, že z toho nezdivela.

„Vy a dovolenka???? Čo sa preboha stalo, že práve workalkohlická Sara Sidle chce zrazu dovolenku?“ odpovedal Eckli trocha zaskočene.

„Ak to prekáža, nevadí, vrátila by so sa späť, ale cítim, že potrebujem trocha zmenu klímy“ Sara strácala nádej na to, čo chcela, aby sa stalo.

„Ale vôbec to neprekáža, práve naopak – som rád, že ste sa rozhodli si vyčistiť hlavu,pretože by som o vás ako o kriminalistku nerád prišiel“ ozvalo sa z druhej sterany drôtu.

„Tak vám veľmi pekne ďakujem a dúfam, že máte za mňa dočasne nejakú náhradu..“ pokračovala Sara s oveľa lepšou náladou.

„Náhrada sa vždy nájde a havne za vás, keď to má takéto dôvody, Sidleová. Príjemný oddych a načerpajte veľa síl“ rozlúčil sa s ňou Eckli.

„Ešte raz vám ďakujem a snáď sa čoskoro stretneme“ poďakovala Sara a zložila telefón.

Keď ukončila jednu zo svojich terajších povinností, nič jej nebránilo tom, aby si konečne oddýchla,ako sa patrí...

j

Trocha mi to trvalo,ale predsa. Ďalšia poviedka sa dočkala svojho pokračovania. A nebojte sa, Eckli bude asi troška zákerný,ale nie tak, ako je v CSI – tak zlú náladu nemám, hoci väčšina poviedok sa podobá na rozprávky s trochou úvah. A snáď nevadí, že neviem písať lepšie dialógy – lepšie mi idú do wordu myšlienky, ktoré nikto nepočuje...

Dobrú noc

Katie xxx