GSR: The Reunion

Nečakaná návšteva

Tí dvaj zatiaľ na seba hľadeli, akoby sa nevideli nie desať rokov,ale celú večnosť a teraz akoby sa snažili zapamätať si,ako ten druhý vyzerá. Tak sa to aspoň zdalo Sare.
„Bože môj, je to stále ten istý Grissom, ktorý ma niekedy učil,ako byť lepším človekom? Veď vyzerá akoby z iného sveta...Ale vlastne on mal vždy iný svet ako my ostatní...“ premášľala a snažila sa tváriť, že nad ním nepremýšľa.
Na druhej strane Grissom nedokázal uveriť tomu, čo teraz pred sebou . Mal pred sebou jednu z mála študentiek, ktorú si aspoň trocha pustil k sebe počas tých rokov, čo chodí prednášať.
„Nedokážem uveriť tomu, že tu stojí práve Sara Sidle. Tá vždy vedela popredu, čo urobí so svojim životom a pochybujem, že toto bolo súčasťou jej života.“
Tak tam ešte chvíľu obaja stáli v neskrývanom úžase, až nakoniec Sara toto mlčanlivé pozorovanie prerušila.
„Ja... dúfam, že ťa tu neruším,ale potrebovala som vypadnúť z mesta.“ , povedala Sara a snažila sa nehľadieť na Grissa obdivným pohľadom.
„To vieš, že ma nerušíš,ale čudujem sa, že si sem prišla len tak, bez ohlásenia, lebo takto ťa nepoznám.“, odpovedal Gil mierne vyjavene.
„Ja viem,ale potrebovala som v práci vypnúť a tak ma to zavialo až sem, ani netuším ako. Neuveríš mi, ale videla som vo sne, že som tu pred tebou...“, odpovedal Sara vydýchnuc si, že to zo seba dostala. Aj keď nevedela prečo povedala tú poslednú vetu.
Gil zatiaľ stále hľadel na ňu,akoby nedokázal pochoúpiť, prečo je tu pred ním jedna zo študentiek,ktoré si počas prednášok na tej univerzite obľúbil. A už vôbec nedokázal pochopiť, že práve Sara Sidle hovorí o snoch – nikdy predtým by takto nehovorila.
„Ako sa za tie roky zmenila. Tie roky, čo som ju nevidel ju zmenili natoľko, že je nepochopiteľné, že teraz tu predo mnou stojí tá Sara Sidle, ktorá bola v škoole drsná. Teraz akoby znežnela – jednoducho, neviem, čo jej mám povedať“, premýšľal Gil až napokon zo seba dostal:
„Prekvapuje ma, že takto hovoríš práve ty.. Nikdy by som o tebe nepovedal, že veríš snom.“
„Ja tiež nie,ale práca ma naučila vytvoriť si niečo, čo vyzerá krajšie ako tento svet, v ktorom žijeme,“ odpovedala Sara a v duchu sa trocha preklínala, pretože jej dochádzali myšlienky.
Hľadela do jeho očí so skrývaným rešpektom a radosťou, ktorú po dlhej dobe zacítila. Po chvíli sa už rozprávali, akoby tých desať rokov od školy neexistovalo a ani si nevšimli, že čas tak rýchlo ubehol. Za ten čas si stihli povedať toho toľko, že keby mal niekto zapísať knihu spomienok z ich rozhovoru, určite by z toho boli memoáre.
Za ten čas Cath Wilows ešte stále mala prácu na jednom prípade, tak teraz spolu s Nickom Stokesom a Warrickom Brownom prechádzali záznamy pohrešovaných. Po minimálne hodine hľadania danej osoby to všetci naraz vzdali a odtrhli oči od monitora počítača. Nick sa spýtal Cath, kto je tá žena, s ktorou ju dnes videl.
„Je to jedna z jeho bývalých študentiek a dnes ju to zavialo za Grissom.“ Odpovedala Cath celkom pokojne.
„Za Grissom?!?“ odpovedali scvorne Nick s Warrickom.
„Nepamätám, že by práve Gil vyhľadával spoločnosť žien, navyše takých,ako je ona“,poznamenal Warrick.
„Ja tiež nie,ale kto vie, čo to je za osôbku. Zdá sa mi celkom sympatická“, pokračoval v úvahách Nick.
„A pozná niekto z nás Gila?“ dala si rečnícku optázku Cath.
„Nikto“, svorne odpovedali Warrick s Nickom.

No konečne som dopísala ďalšiu poviedku. Trocha to síce trvalo, ale poznáteto – škola. Dúfam, že sa vydarila a keby mal niekto pripomienky, dajte vedieť, nechám sa inšpirovať.

Katie xxx