Ďalšia poviedka

Všetky cesty vedú do Vegas

Vstala z postele a pripravila sa na cestu. Bolo jej jasné, že každá žena či chce alebo nie občas podvedome verí svojej intuícií. Zamyslela sa aj nad tým, čo ju dotiahlo k tomu,aby urobila to, čo urobila.

Otázka bola k veci, pretože sare samej bolo zvláštne, že ju to do Vegas ťahá. Celý život sa skôr vyhýbala veľkým rušným a hektickým mestám a najradšej bola sama doma spolu so svojou hudbou,ktorá jej pomáhala odpútať sa od prípadov,ktoré je prešli cez ruky. Ale teraz akoby sa všetko v nej priečilo a nemohla sa ubrániť tomu, čo jej našepkával vnútorný hlas. Vyšla z izby a zatvorila dvere za izbou, ktorá bola prvou zastávkou na dlhej ceste za tým, čo chcela urobiť so svojim životom. Na recepcii vrátila kľúč a pobrala sa k autu. Vošla doň a v prehrávači si pustila jednu z výberoviek, ktorú si urobila len tak pre radosť. Pri prvých tónoch Teenage Wasteland sa na seba usmiala v spätnom zrkadle a šliapla na plyn. Po niekoľkých hodinách cesty, počas ktorých stále dookola počúvala tú istú výberovku sa dostala na diaľnici poéd tabuľu „WELCOME TO NEVADA“.

„Tak a som tu“ pomyslela si Sara a s novou silou pokračovala ďalej až do cieľa. Keď sa tam konečne dostala, začala sa tam cítiť ako doma,hoci nemal práve dvakrát v láske mestá, kde to žilo nočným životom. No sen z pred pár dní akoby jej zatemnil realitu,tak vo vegas videla mesto snov.

Ako sa tak preážala chvíľu v aute,naskytol sa jej pohľad na niekoľko vecí, ktoré s ružovým snom o rozprávkovom meste nemali nič spoločné. Keď si uvedomila to mnžstvo barov a kasín spolu s radodajnými dievčatami na každom rohu, mala sto chutí obrátiť volant a vrátiť sa tam, odkiaľ prišla.

Vedela však, že každá minca má dve strany a teraz sa snažila túto mincu vidieť z lepšej stránky. Miesto toho, aby stočila volant, šliapla na volant a poháňaná hudbou,ktorá doliehala aj k iným autám sa nechala viesť GPS-kou až pred policajné oddelenie.Ani sa nenazdala, a blížila sa k cieľu.

Chvíľku ešte sedela v aute a premýšľala, čo si ešte pri spomienke na Grissoma pamätá. Musela skonštatovať, že toho nebolo veľa,pretože ako muž nebol veľmi spoločenský,aspoň nie do takej miery, že by o ňom na akadémii kolovali historky,no ako vedec a človek bol mimoriadne inteligentný a vcelku sympatický. No akokoľvek veľmi sa snažila, nevedela si vybaviť nejakú ženu po jeho boku.

Na druhej strane sa bála reakcie na to, keď ju tam Grissom uvidí. Veď predsalen, odkedy Sara vyšla zo školy uplynulo pekných 10 rokov a nemuselo by to dnešné stretnutie dopadnúť tak, ako by chcela. Mohli by jej kľudne povedať, že ho buď prevelili do iného okrsku,alebo ostal len pri prednášaní...

Keď sa Sidleová spamätala zo svojich úvah, uvedomila si, že je čas ísť dnu. Vykročila po schodoch a vstúpila do haly. Ocitla sa vo vestibule a chvíľku zase stratila pojem o tom, kde je a čo tam robí,pretože ostala užasnuto hľadieť na prostredie, kde sa ocitla.

Po chvíľke jej ktosi zaklopal jemne na rameno. Keď sa otočila, videla pred sebou vyšetrovateľku, ktorá na ú milo pozerá.

„Hľadáte niekoho? Som Catherine Willows.“ spýtala sa jej žena prívetivo.

Sara na ňu ešte stále užasnuto pozerala,ale po chvíľke si uvedomila, že asi vyzerá hlúpo s otvorenými ústami,tak svoje prvotné prekvapenie a úžas rýchlo zahovorila :

„Dobrý deň, moje meno je Sara Sidle.Ja... ja hľadám Gila Grissoma... Poznáte ho?“

Catherine ju s úsmevom odviedla k výťahom vypytujúc sa na to, odkiaľ pvlastne naša Sara prišla. Ako sa tak rozprávali, dostali sa až k dverám Grissomovej kancelárie a Cath, ktorá Grissa poznala už nejaký ten piatok smelo zaklopala na dvere.

Grissom práve nechal voľný priebeh myšlienkam, čo nebolo v jeho prípade nič nové. Keď to Cath videla, nenechala nič na náhodu a tak smelo postrčila Saru pred seba do kancelárie.

V tom momente sa Grissomove myšlienky pretrhli a keď si všimol, čo ho tak vyrušilo v podľa neho dôležitej práci, ostal len hľadieť a tie dve osoby vo dverách ako na zjavenie.

Po chvíli, ktorú Sara a Grissom strávili nečujným hľadením do tváre do toho druhého a Catherine zase pozorovaním reakcie tých dvoch sa Grissom konečne spamätal a na Saru sa usmial. Cath vtedy pochopila jedno – treba nechať tým dvom ľuďom teocha času na to,aby sa stihli spamätať. Nečujne sa vytratila z kancelárie a ešte nečujnejšie za sebou zatvorila dvere...

No hurá a poviedky je na teraz koniec =). Zase ďalšia, ktorá vznikla z väčšej časti v škole, lebo včera som nemala šancu dostať sa k mojej mašinke. Mala som mierne rozbehaný dník,tak som rada, že ju sem teraz vkladám. Ale môžem vám sľúbiť, že čoskoro bude ďalšia s možno viac postavami. Zajtra budem v škole určite zase písať, lebo mi to umožní rozvrha a na druhej strane nerada nechávam myšlienky len tak v hlave...

Katie xxx