Girl Interrupted - rozhovor s Jorjou Fox - CSI Magazine 13. mája 2008

Girl Interrupted

(Interview s Jorjou Fox)

Počas ôsmich rokov práce v základnej smene v Las Vegas ukázala Sara Sidle viac než svoju empatiu s obeťami, ktorá rozhodla aj o jej odchode z Mesta hriechu.

Herečka Jorja Fox spomína na čas v CSI: Crime Scene Investigation s odhaľuje, čo bolo dobrým dôvodom na jej odchod.

Ak ide o Saru Sidle, ktorá už možno definitívne odišla, no milióny fanúšikov na svete na ňu nezabudli. A herečka Jorja Fox takisto nie. Pár mesiacov potom,ako odišla z CSI v dobrom, 39-ročná herečka vysvetľuje, čo ju na prvý pohľad upútalona jej postave a čo jej chýba z nakrúcania seriálu. Takisto hovorí o „tej“ scéne v spálni.

TOCSI-Mag: Pozrúc sa späť, čo sa vám ako prvé vybaví o tom, ako ste sa dostali k úlohe Sary Sidle:

J.F.: Pamätám si na to veľmi dobre. V tej dobe som pracovala na Západnom krídle. Veľa priateľov mi telefonovalo: „Hej, počula si o tom seriáli? Na poslednú chvíľu pridávajú novú postavu. Mala by si to skúsiť.“ V Západnom krídle som bola spokojná a hovorila som im: „Nie, ďakujem,ale vďaka,že na mňa myslíte.“

Nakoniec sa do mojej agentúry dostal scenár a bol to seriál, o ktorom mi priatelia vraveli. Po sotva piatich stranách som sa cítila ako v tranze. Vedela som,že t omusím skúsiť, a ak by som mala šťastie a vzali by ma,tak by som tú úlohu vzala.

Šlo o vedľajšiu úlohu Sary Sidle, ktorá prišla zo San Francisca a do Las Vegas prišla pomôcť s interným prípadom, bola Grissomovým tajným objektom túžby, bola silná a pochádzala zo slabších rodinných pomerov.

Šla som tam – dvamesiace predtým som mala v Západnom krídle úraz a tak som tam dokrivkala. Myslela som, že v žiadnom prípade nevezmú herečku v takomto stave – no vzali ma.

Na začiatku si Sara s niektorými nesadla, hlavne s Catherine. Obávali ste sa pokračujúceho napätia?

J.F.: Na začiatku mali pre nás niečo napísané, no potom,ako sme si s Marg [Helgenberger] k tomu sadli, nám bolo jasné,že nechceme,aby to takto pokračovalo, pretože sme tam jediné ženy. So svojími návrhmi sme zašli za scenáristami, ktorých sme sa spýtali, či by to nešlo inak. Mohli sa hašteriť, no nechceli sme, aby spriadali intrigy. Scenáristi nám vyšli v ústrety a upravili scenáre.

Jej minulosť ju dobehla vtedy, keď bolo odhalené, že jej matka zabila jej otca a odviezli ju do náhradnej rodiny. Nakoľko mala táto tragédia vplyv na to, aká Sara bola?

J.F.: Opäť to bola práca scenáristov, to, že tento traumatizujúci zážitok posunul Saru tam, kde je, na forenzné vedy. Nikto bližšie nevedel, ako to vlastne vyzeralo až do epizódy Committed. Rozprávali sme sa o tom a po tom, ako sme dali dohromady návrhy som vedela, žwe je to niečo, čo skrývala a chránila – niečo, čo robilo jej prácu ešte viac osobnú.

To bola tá nádherná vec – každý deň veľa ľudí pracuje tak,aby nedávali svoje city najavo. Požiarnici, policajti a niekedy aj vyšetrovatelia.

V Bloodlines prichytili Saru ako riadi auto s alkoholom v krvi. Dávalo to pre vás zmysel?

J.F.: Ako mnoho iných scenárov aj tento moment prišiel ako blesk z jasného neba. Sama so sebou som bojovala,pretože som nechcela,aby Sara také niečo zažila. Veľmi som ju chránila. Bolo to hrozné – veď sme vo Vegas, kde si môžeme zavolať taxík. Nechcela som,aby ju práve vtedy videli ako zraniteľnú.

Je to ľudské a nikto na to nie je pyšný. Je to moment v živote človeka, ktorý ho položí. Keď sa na to dívam spätne, mala to veľa spoločného s tým, čo sa bežne stáva hoci aj na konci dňa,. No myslím, že ju to posilnilo.

Aké to bolo, keď sa CSI rozdelilo na dennú a nočnú zmenu?

J.F.: Tvorcovia v tejto sérii chceli urobiť niečo, čo bude odlišné a zaujímavé. Ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi kolegami? Osobne mi bolo veľmi ľúto, že sme sa nestretali viac s Marg, Garym a Georgeom. Milujem prácu so všetkými a nie je tu nik, koho by som nemala rada, tak som bola smutná.

Vtedy si Sara vzala pod ochranné krídla Grega a zdalo sa, že majú k sebe veľmi blízko. Bolo v pláne niečo medzi práve nimi dvomi?

J.F.: Vždy tu bola možnosť vzťahu. Greg je Sarin najlepší priateľ okrem Grissoma, ale bol pre ňu proste príliš mladý. Myslím, že v ňom videla skôr mladšieho brata alebo kamaráta.

Bolo úžasné pozorovať Erica Szmandu, ktorý je z nás najmladší a mimo to aj jedným z mojich najlepších priateľov, ako dospel z 24 na 33 rokov.

Ak by to však medzi Sarou a Grissomom nevyšlo, hádam, že by sa určite niečo stalo medzi Gregom a Sarou.

O Saru sa už dlho zaujímal Grissom,ale dlho to vyzeralo, že sa nič nedeje. Boli obchádzanie okolo horúcej kaše a a špekulácie frustrujúce?

J.F.:Nie tak celkom. To je tá najlepšia vec na tom,ako to dlho trvalo. Keď sa ktomu tvorcovia chceli vrátiť, mala som pocit, že diváci nebudú nadšení tým, čo sa deje medzi Sarou a Grissomom. Dlho sme to všetko obchádzali, čo mohlo vyvolať dojem, že je ot cesta, ktorá nikam nevedie. Spolu s Billym sme do toho vstupovali s tým, že to tak odohráme.

Je pravda aj na tom, že pokiaľ by sa seriál udržal, nechceli sme, aby bolo všetko hneď od začiatku jasné. Pre mňa je úžasné, že diváci chcú stále vedieť stále viac o týchto postavách.

Veci vyvrcholili vo finálovej časti šiestej série, kde sa Sara zjavila v župane...

J.F.: Bolo to zaujímavé, pretože pôvodne bol plánovaný úplne iný záver. Keď sme začali nakrúcať túto časť, tak mi popoludní telefonovali Ann Donahue a Carol Mendelsohn:“Čo myslíš ?“ To je ďalšia úžasná vec na práci na CSI – tvorcovia sa vždy spýtajú, či s daným scenárom súhlasíme.

Samozrejme, že som mala možnosť odmietnuť, no naopak, bola som tým nadšená a v momente som súhlasila.

Bola to úplne posledná scéna a vedela som, že je to scéna ako stvorená pre Grissoma. Zriedkakedy máme možnosť počuť jeho najhlbšie pocity. Seriál je dosť temný a postavy to majú dosť zložité. Zdá sa, že sú akoby mimo realitu a prirodzene utiahnuté vo všetkom, čo robia. Vedieť, že je tu stále malé blikajúce svetielko je úžasné a Sara s Grissomom si to zaslúžia.

Čo ste si mysleli o nadchádzajúcej príbehovej niti s Miniature killer?

J.F.: Milovala som fakt, že budeme pracovať nap rípade,k torý sa bude tiahnuť celou sériou. Možno som úplne nepočúvla, pretože Carol a Ann plánovali, že by mohlo vzniknúť nejaké zvláštne puto medzi Sarou a sériovým vrahom, no nepáčilo sa mi to.

Sarinu postavu som ozaj chránila. Cítila som, že Sara je obeťou už od detstva a že sa dostala do štádia, kedy by už viac nemala byť obeťou.

No na druhej strane to bolo niečo veľmi dramtické pred ôsmou sériou, takže to boloa zábava nakrútiť. Som veľmi rada, že som do toho šla a neľutujem to.

V Death Doll, premiérovej časti ôsmej série, sa Sara ocitla v hrozných podmienkach. Aké bolo nakrúcanie v tej mokrej, smrteľnej pasci?

J.F.: Bolo tam veľa vody. Trpím na klaustrofóbiu a tiež som sa niekoľkokrát zranila pri kaskadérskych kúskoch a z osadenstva som najzbabelšia. Som tá posledná, ktorá urobí niečo nebezpečné, oveľa radšej by som sedela v labáku za mikroskopom. Pýtala som sa:“Prečo ja? Eric, Gary a George by to s radosťou urobili.“ Vyskytlo sa niekoľko vecí, s ktorými som musela bojovať:voda bola v pohode, pretože surfujem, no horšie to bolo s dvoma tonami železa nad hlavou, z čoho som mala ozaj strach.

Keď začali kolovať špekulácie o tom, že by sa mala stať Sara ďalšou obeťou sériového vraha, fanúšikovia začali kampaň „Zachráňte Saru“. Muselo byť potešujúce, že fanúšikovia sú voči Sare lojálni.

J.F: Je úžasné, že po siedmich rokoch ľudia obetovali veľa času na to,aby napísali všetky tie listy a emaily. Je ťažké vyjadriť,aké je to dôležité. No ak im nevadí vytlačiť obrovské „Ďakujem“ a „Mám vás rada“ všetkým, ktorí boli natoľko milí,aby sledovali čo robím,tak som si istá, že je to dôvod, prečo to stále robím.

Vyskytlo sa aj dosť veľa krvavých epizód. Je nejaká, z ktorej ste mali vyslovene zlý pocit?

J.F.: Ak by som mala povedať všeobecne, tak ich bolo veľmi veľa. Som chúlostivá,takže každý týždeň sa pýtam:“Hej, musí to tak byť?“ Jeden z tých najhrších sa odhral už dávno a je založený na skutočnosti. Odohrával sa v Texase a rozprával o žene, ktorá sa vracala domov a nabrala chlapíka, ktorý sa jej prilepil na auto. Bola na LSD,tak si to nevšímala a zaparkovala až doma v garáži.

Trocha sme to pozmenili,takže nakoniec to bol opitý pérávnik. V určitom bode mali oba príbehy niečo spoločné: tá osoba si uvedomila, čo urobila,no aj keď zistili, že chlapík ešte žije, nechali ho tam umrieť.

Ten prípad ma hlboko zasiahol nielen ako samotný prípad,ale aj ako pitva. Kolená obete boli úplne rozdrvené.

To je fakt príšerné... Na záver, čo vám ostane v pamäti z obdobia, ktoré ste strávili v CSI?

J.F.: Och, bože... Určite tí ľudia, s ktorými som sedem rokov pracovala – William Petersen, Eric Szmanda, George Eads, Marg, David Hall, Paul a Wally.

Nikdy,ani o milión rokov, by som nerátala s tým, že busdem pracovať s nimi tak dlhú dobu a prejdem s nimi všetky svoje vzostupi a pády. Pochybujem, že ešte niekedy budem môcť povedať, že som sa stala súčasťou niečoho takého s takou partiou ľudí ako tu.

*zdroj*