Pokračujem....

Zmena vzduchu

Na druhej strane mesta Sara ešte o ôsmej ráno spala ako nemluvňa. Veď si dopriala dovolenku,tak má dôvod spať koľko sa jej zachce. Inak jej dni,aspoň tie pracovné sa podobali dňom tisíckam iných pracujúcich žien – hlavne žien zákona. V dni, keď pracovala, málokedy sa ej stalo,že šla spať skôr ako o jednej v noci, no na druhý deň keď mala vstať z postele, preklínala tento systém, ktorý také niečo vymyslel.

Dnes sa však oddala tomu, čo inak obchádzala – spánok. A tak sa zobudila až o dve hodiny neskôr s pocitom,ako by sa znova narodila. Musela Ecklimu dať za pravdu, že mal pravdu, keď jej už dávno povedal,aby si oddýchla. Vtedy sa zatváril trocha zvláštne, no Sara sa zatvárila, že to nevidí. Pokračovala dovtedy, pokiaľ sama sebe nepovedala dosť – čo urobila pred dvomi dňami.

Keď si uvedomila, že sa krásne prespala do ďalšieho rána, len tak zajasala. „Keby ma teraz Ecklie videl,asi by mi na mieste zdvihol plat,“ uškrnula sa a premýšľala, čo ďalej.

Zistila, že jej ukrutne škvŕka v bruchu, tak zbehla do najbližšieho bistra.

Chvíľku na to, už sedela za stolom v bistre a dojedala druhú palacinku – hold aj ženská musí doplniť zásoby energie nie príliš zdravým spôsobom. Sediac nad palacinkou premýšľala, čo by mala ešte urobiť, aby bola konečne spokojná s tým, čo robí.

Nadobudla pocit, že jediná vec, ktorá ju teraz presvedčí o tomto nápade je, že by mala podať v Chicagu výpoveď a skúsiť šťastie niekde inde. Vedela však, že uchytiť sa tu v Las Vegas nebude vôbec ľahké,no chcela si dokázať, že sa vie popasovať s cudzím prostredím...

Zatiaľ čo Sara usilovne premýšľala nad novou etapou života, opodiaľ ju pozoroval jeden chalan. Ten chalan bol svojim spôsobom nepriehľadnuteľný – vlasy nadivoko a bláznivá košeľa hovorili za všetko - pri tomto chalanovi sa okolie určite nenudí. Ten chalan nebol nik iný,ako Greg Sanders,excentrický laborant vegaskej kriminálky. Práve si vychutnával posledné dve hodiny do začatia ďalšej zmeny,pri ktorej sa určite nič zaujímavé nestane – to si aspoň myslel. Na druhej strane musel uznať, že okolie sa s ním určite nenudí. Dôkazom toho bola udalosť spred niekoľkých dní; riešili prípad starej dámy, ktorú niekto dobodal a aby to Gregovi lepšie išlo od ruky,tak na rozptýlenie si pustil – a dosť nahlas hardrock a na svoje háro si nasadil rukavicu. Normálny človek by siasi pri pohľade naňho zaťukal na čelo, no Greg má jedno veľké šťastie na šéfa – nebol ním nik iný ako Gil Grissom, ktorý len zdvihol obrvy a pokračoval ďalej v práci. No jednako všetci vedeli, že ho to pobavilo.

Greg sa ani nenazdal a osôbka, ktorú pozoroval mu zmizla z očí.

Vtedy Sara kráčala späť k hotelu a cestou premýšľala, ako by asi prebiehal plánovaný rozhovor so šéfom. Mala obavy, aká bude jeho reakcia,no na druhej strane vedela,že je to jediná vec, ktorá ju zachráni pred šialenstvom. Jasné, že si bola vedomá,že inak to nebude ani tu,dokanca, že tu to bude ešte horšie,no musela to urobiť.

V úvahách sa dostala až do hotela, keď v hotelovej izbe dopadla na peľasť postele a z posledných síl zdvihla slúchadlo.Vytočila číslo na spojovateľku a čakala,kým ju prepojí na chicagske policajné oddelenie.

Po chvíli už zvonil telefón na sekretariáte Ecklieho a po možno treťom zaznení vyzváňacieho tónu sa na druhom konci ozval hlas všetkými milovanej sekretárky Mary Robinsovej.

„Tu kancelária Conrada Ecklieho, s čím pomôžem?“ ozval sa známy hlas.

„Ahoj, Mary, tu Sara. Myslíš, že bude mať šéf na mňa čas?“ vyšlo zo Sary.

„Ale ahoj zlatko. Mám taký dojem ,že nemá až tak hroznú náladu,no to závisí aj od toho, čo mu kto oznámi.“,odpovedala jej Mary.

„V tom prípade mi drž palce,aby som mu neprivolala infarkt“, znenazdajky sa začala Sara smiať.

„Čo, stalo sa ti niečo?“ trocha znepokojene sa jej pýtala Mary.

„Ale nie, len som si jeho slová vzala k srdcu a rada by som ho o tom upovedomila skôr,ako sa bude vypytovať,kde som.“

„Nebodaj si si konečne vzala voľno? To sa len tak nevidí,aby si Sara Sidle vzala len tak voľno...“ozvalo sa.

„No, je to trocha komplikovanejšie... V podstate tu ide o to, že už nie som v Chicagu, ale v Las Vegas...“ pokračovala Sara.

„To... to myslíš vážne? Teda,nie že by asi dovolenku nepotrebovala, to nie – ale vo Vegas??? Sara,poviem ti len toľko – ty vieš ako človeka šokovať.“ prekvapene odpovedala Mary.

„Chceš niečo počuť? Nie si prvá a asi ani posledná, kto mi toto povedal, no ja viem, že to tak musí byť a inak to nejde.“postupne to zo Sary vyšlo.

„Tak v tom prípade ti želám všetko len to najlepšie a určite im to vo Vegas ukážeš! Máš na to.“povzbudila ju Mary.

„Dík, si zlatko... Snáď mi tá zmena vzduchu prospeje.Ale určite ťa prídem navštíviť.“, pokračovala Sara.

„To si píš., že ti to prospeje,uvidíš...“ pritakala jej Mary „ a nezabudni ma potom informovať,ako sa ti darí...“

„No jasné,že budem. Len dúfam,že sa nikto na mňa nenahnevá,že som sa neprišla rozlúčiť. Počuj, prepojíš ma k šéfovi,nech to mám za sebou?“ dodávala si odvahu Sara.

Mary sa zasmiala:

„Keď musíš,tak musíš. Veľa zdaru a nerob si nič z toho, že tu nebudeš – keby aj vybuchol, ignoruj ho,to zaberá.“

„Budem sa snažiť,len neviem, či mi to niečo pomôže. Tak vďaka a určite si dáme vedieť,pa.“ Rozlúčila sa Sara a zhlboka sa nadýchla,lebo tušila,že bude potrebovať veľa odvahy na to, čo chce urobiť.

Keď o chvíľu začula Ecklieho hlas, nadobudla podozrenie, že sa čosi stalo,len nemala poňatia,čo.

„No, počúvam Sidleová,čo sa robí? Chcete ďalšie voľno?“ opýtal sa jej Ecklie.

Sara sa trocha zľakla,či náhodou nenápadne nepočúval ich rozhovor s Mary,no nedala nič na sebe poznať.

„Nechcem vám kaziť náladu,šéfe,ale asi to nebude len také voľno,pretože...“,začala Sara.

„Pretože ČO?“, bez varovania sa na ňu vyrútil Ecklie.

Po tomto nie príliš príjemnom prerušení sa Sara vzchopila a pustila sa do šéfa,hoci si bola vedomá toho, čo sa môže stať.

„Pretože som sa presťahovala do Vegas, a je mi srdečne jedno, či sa vám to páči,alebo nie. Jednoducho, podávam výpoveď a robte si, čo chcete. Len jedno vám poradím: dávajte si pozor,ako sa s kolegami rozprávate,nie vždy je najlepší nápad kričať bez dôvodu.“, vybuchla Sara a cítila sa o čosi lepšie.

Po tomto obojstrannom výbuchu ostalo na oboch stranách ticho,ktoré nakoniec prerušil Ecklie trocha miernejšie.

„Teda, Sidleová,vy viete človeku zraziť hrebienok.. Možno máte pravdu s tým správaním, no to vás ešte neoprávňuje po mne ziapať. Na druhú stranu máte u mňa schodík vyššie za to, že ste sa nezľakli a všetky veci vám pošlem. A držím palce na novom kieste,ale – pozor na jazyk,to platí aj pre vás.“

Sara sa trocha začervenala,ale rozhodne odpovedala:

„Tak dobre,beriem vás za slovo a vďaka za podporu. Dopo.“a tresla telefónom. Nemala ani poňatia, čo sa to s ňou porobilo,ale cítila, že urobila dobre,aj keď trocha viac kričala,ako by sa patrilo.

Teraz nastala iná otázka: kde bude vo Vegas bývať.Vzala do úvahy všetky možnosti a vydala sa hľadať byt,v ktorom sa bude cítiť bezpečne a trocha tak ako vo svojom chicagskom byte.

Po pár hodinách hľadania ho konečne našla a mohla si povedať, že splnila aspoň časť toho,čo mala neplánovane plánované – proste mala šťastie ,aspoň zatiaľ. Tak mohla spokojne zaspať...

Sľúbené pokračovanie je úspešne za mnou a dúfam,že sa vám bude páčiť. Proste som si rozpíslala skice a nie a nie to prepísať do normálu =))

Katie xxx